Pre koho šiel Kristus na kríž?

V kázni, ktorú som kázal minulú nedeľu (22.8.2010) som povedal nasledovné (tu je úryvok):



„To, čo človek plánoval ako najväčšie znásilnenie a najväčšie zneužitie Božej slávy, si Boh použil na najväčšie zobrazenie a zjavenie a na najväčšiu nápravu svojej slávy. To, čím chcel človek dosiahnuť, že úplne zničí Boha, úplne zničí jeho slávu, Boh si práve to použil – smrť svojho Syna – na to, aby najviac zjavil svoju slávu, aby najviac ukázal kým je. Pretože jeho svätosť, charakter, jeho veľkosť a jeho láska k nám je zobrazená práve na kríži. Ježiš šiel na kríž kvôli Božej sláve. Ak si myslíš, že Ježiš šiel na kríž v prvom rade kvôli tebe, tak sa mýliš. Ježiš šiel na kríž na to, aby napravil to poškodenie a to pohanenie, ktoré sme spôsobili Božej sláve. A výsledkom tejto nápravy, výsledkom toho, že Božia sláva bola obnovená, je spása, ktorú nám potom Boh ponúka. Ježiš Kristus zomrel pre Božiu slávu a výsledkom tejto jeho smrti na kríži je cesta späť k Otcovi a cesta k večnému životu.“
(táto časť začína v originálnej kázni 18m48s a končí 20m20s)

Keď som hovoril hlavne tú podčiarknutú vetu, tak som si všimol, ako sa niekoľko hláv v zhromaždení zrazu zdvihlo. Myslím si, že vysvetlenie, ktoré som podal v kázni (plus kontext pred týmto úryvkom a hneď po ňom) postačuje k tomu, aby som bol správne pochopený, no zároveň cítim potrebu dať tomuto viac priestoru, ako som tomu dal počas kázne.

Nechcem, aby to, čo som povedal vyznelo, že popieram, že Kristus šiel na kríž z lásky k nám a preto, aby nás vytrhol z otroctva hriechu a smrti. Biblia toto jasne učí:

1 Korinťanom 15:3 - Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy.

Ján 1:29 - Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.

Galaťanom 1:4 - [Ježiš Kristus], ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vytrhol z terajšieho zlého veku.

1 Peter 2:24 - On sám, na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom.

To, že Ježiš šiel na kríž preto, aby zomrel za naše hriechy a zaplatil cenu, ktorá by nás stála život je nepopierateľná pravda Biblie, ktorej som zástancom a ktorá mi je veľmi vzácna. Tak isto ani to, čo som povedal v kázni žiadnym spôsobom nepopiera túto skutočnosť. Jediné, čo som povedal bolo to, že naša spása nebola cieľom číslo jedna, ale skôr bola výsledkom naplnenia tohto cieľa číslo jedna. Cieľom číslo jedna bolo obnovenie a zjavenie Božej slávy - naša spása je v úspechu tejto misie. Dovoľte mi teraz citovať niekoľko veršov z Biblie, ktoré hovoria o tom, že Kristus zomrel pre Božiu slávu (alebo preto, aby sme Boha oslavovali, chválili - inými slovami: Boh je v konečnom dôsledku zámerom kríža):

1 Korinťanom 5:15 - A za všetkých zomrel preto, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.

Rimanom 15:8-9 - Hovorím totiž, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných..., aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha.

Efežanom 1:5-6 - Podľa svojej milostivej vôle nás predurčil, aby sme boli skrze Ježiša Krista jeho synmi na chválu a slávu jeho milosti.

Rimanom 11:36 - Veď od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko, jemu sláva na veky.

Ján 17:24 - Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta.

Ján 12:27-28 - Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno! Tu zaznel z neba hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.

Preto sa zdá, že je rovnako správne povedať, že Ježiš zomrel z lásky k nám, ako že Ježiš zomrel pre Božiu slávu.  Tak prečo z toho robiť také veľké haló? Pretože implikácie toho, ako určíme priority majú veľké následky.

Ak povieme, že Ježiš zomrel v prvom rade kvôli nám, tak z Boha urobíme modlára a človek sa stane centrom jeho modlárstva - urobí pre človeka čokoľvek, dokonca aj zomrie! To, čo uctievame sa pre nás stáva bohom. Ak nadovšetko milujeme pohodlie, tak pohodlie sa stane naším bohom. Ak nadovšetko milujeme peniaze a majetok, tak toto sa stane naším bohom. To isté však platí aj u Boha: to, čo bude uctievať sa stane jeho bohom. A akým spôsobom najlepšie preukazujeme, čo je naším bohom? Tým, čomu najviac prinášame obete. Či už je to náš čas, energia, peniaze...dokonca aj vlastný život! Preto, ak by Kristus položil svoj život predovšetkým za hriešnych ľudí, tak svojim skutkom by povedal, že človek je to, čo si Boh váži najviac - dokonca aj viac, ako seba samého. A to by bolo modlárstvo, pretože jedine Boh má byť Bohom a jedine Boh má byť oslavovaný. To isté platí aj pre Boha! Ak si Boh z niečoho (alebo z niekoho) urobí "boha", tak potom sám nie je Bohom.
Ale ak Ježiš zomrel preto, aby obnovil a zjavil tomuto svetu Božiu slávu, tak potom Ježiš zomrel pre Boha a tým iba potvrdil Božiu hodnotu a veľkosť, miesto toho, aby ju podriadil pod život človeka.

Viem, že pri takomto uvažovaní vniká nebezpečenstvo toho, že skĺzneme do myslenia si, že Boh nás nemiluje, ale že miluje iba seba samého anás núti žiť pre svoju slávu. Preto tu chcem ešte raz spomenúť to, čo som povedal neskôr v kázni:

"Niektorým ľuďom sa takáto myšlienka priam protivý. „Ako môže byť milujúci Boh taký sebecký, že ma stvoril na svoju slávu? To vôbec nie je milujúce. To akoby som splodil dieťa, ale nie preto, že by som po ňom túžil, alebo preto, lebo by som ho chcel milovať, ale preto, aby všetci naokolo videli, aký som dobrý rodič. To nemôže byť milujúce!“ Úplne súhlasím. To by nebolo milujúce. Ale dovoľte mi sa opýtať jednu otázku: čo to znamená milovať? Milovať prakticky znamená to, že nám ide iba o to najlepšie v živote osoby, ktorú milujeme. Čiže, ak nás Boh miluje, tak potom mu ide o to najväčšie dobro, aké nás v našich životoch môže stretnúť. No čo v prípade, že On sám je tým najväčším dobrom a že hľadenie na jeho slávu je tým, čo nás napĺňa najviac? Čo potom? Ak nám to Boh neumožní, tak ho obviníme z toho, že nás nemiluje – lebo nám neumožňuje prístup k tomu najlepšiemu. No ak nám Boh povie, že nás stvoril na svoju slávu, lebo to je pre nás to najlepšie, tak ho obviníme z nelásky a sebeckosti!...Keď Westminsterský katechizmu vraví, že hlavným zmyslom života človeka je osláviť Boha a večne sa s Ním radovať, tak tým myslí, že keď oslavujeme Boha, tak sa večne radujeme."

Oslavovanie Boha pre nás nikdy nemalo byť nepríjemnou povinnosťou, ale nekonečným prejavom Božej lásky k nám. Preto aj vtedy, keď Kristus zomieral na kríži, aby napravil a zjavil Božiu slávu, v tej istej chvíli nám zároveň dokazoval svoju lásku k nám.

Dovoľte mi ešte jeden príklad, ktorý vám snáď pomôže porozumieť tomu, čo myslím. Keď otvoríte oči a uvidíte svetlo, čo sa stane ako prvé? Otvoríte oči, alebo vidíte? Po praktickej stránke sa to nedá skoro vôbec rozlíšiť, pretože jedno nedokáže existovať bez toho druhého. Ak máš otvorené oči, tak vidíš. Ak vidíš, tak musíš mať otvorené oči. No ak by sme chceli naozaj odpovedať na otázku čo sa stane ako prvé, tak by sme odpovedali: najprv otvorím oči a potom - ako následok otvorenia očí - vidím. Tak isto aj Ježišova cesta na kríž bola najprv cestou pre Božiu slávu, aby potom mohla byť aj cestou pre lásku k nám – no oddeliť ich od seba je nemožné. Ale je možné povedať, že najprv zomrel Kristus pre Božiu slávu a priamym a neodlúčiteľným následkom jeho smrti je spása, ktorá je každému na kríži ponúknutá. Tak teda, pre koho šiel Kristus na kríž? Pre svoju slávu, aby nás tak mohol milovať.