V piatok večer som sa dozvedel, že je zase v nemocnici a že tento krát sa z nej už asi nevráti. V tom som pocítil silné volanie od Pána, aby som šiel za ňou do nemocnice do Piešťian a aby som jej poslúžil modlitbou. Vzal som auto (k tomu sa ku mne pripojil zvyšok rodiny) a odišiel som. Keď sa s ňou už všetci lúčili, tak som ich požiadal, aby šli napred a nechali ma s ňou ešte chvíľu samého.
Bola úplne slabá a nevládala už hovoriť, no očividne ma spoznávala (deň predtým vôbec nereagovala na ľudí okolo seba). Pozeral som sa jej do očí a snažil sa ju upokojiť s tým, že som tam a že Pán Ježiš je tam s nami a že nás miluje. Aj napriek tomu, že som s ňou bol iba 1x za posledných niekoľko rokov, cítil som, že som si s ňou bližšie ako ku komukoľvek inému. Spojenie skrze Ducha Svätého v Kristovom tele bolo tak skutočné a silné, že aj napriek tomu, že nebola schopná nič povedať bola medzi nami komunikácia – neviem to presne popísať, ale viem, že sme si v tej chvíli boli veľmi blízko.
Pre mňa osobne bolo na tom najťažšie to, že sa pozerám do očí poslednému kresťanovi v našej celej známej rodine. Vedel som, že v deň keď zomrie, tak tu ostanem iba ja. No na druhej strane som bol vďačný Pánu Bohu za dve veci:
- Nedovolil, aby jeho vyvolené deti vymizli z tejto rodiny úplne (aj keď to trvalo celé dve generácie, kým vzišlo nové dieťa z tejto rodiny do Božej rodiny).
- Požehnal moju prastarú babku tým, že jej oči uvideli ďalšiu generáciu Božích služobníkov.
O pár dní bude pohreb. Všetci budeme smútiť. Ale ja budem jediným z celej rodiny, ktorý bude smútiť s nádejou. S nádejou v Boha, ktorý vzkriesil Pána Ježiša Krista a pri jeho druhom príchode vzkriesi všetkých, ktorí zomreli s vierou v toho, ktorý žije naveky. Všetci budú iba smútiť, lebo si budú myslieť, že je koniec. Ja budem smútiť s nádejou. Smútiť preto, lebo je koniec jej pozemskému životu. S nádejou preto, lebo viem, že je to iba otázka času, kedy sa pridám k nej a celému zástupu svätých, pri oslave Svätého Boha.
Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?
Evanjelium podľa Jána 11:25-26
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára