Keď Boh odpovie na naše modlitby

Tento týždeň je pre mňa špeciálnym týždňom. Je týždňom, kedy som mnoho vecí robil po prvý krát.




Po prvý krát....

... som začal naozaj pracovať v práci, do ktorej chodím každý jeden deň.

... som pocítil bremeno pracujúceho človeka.

... som bol o všetko ustarostený (aj keď nemáme byť o nič ustarostený!).

... sa mi ráno nechcelo vstávať a ísť do ďalšieho dňa.

... som 5 dní po sebe cestoval do Bratislavy a späť do Trnavy.

... som sa cítil tak osamelo, ako som sa cítil posledný týždeň.

 Zaujímavé však je, že presne toto som chcel. O toto som Boha dlho prosil. Nie ani tak o prácu samotnú, ani nie o tie peniaze. Ale o skúsenosť. (Aj keď samozrejme, aj tie ostatné sú lákavé a dobré :) Prečo  však práve skúsenosť?

 Chcem byť kazateľom. Ak Pán Boh bude pokračovať v tom, čo robí, tak ním jedného dňa aj budem. A keď budem v nedeľu kázať (alebo keď aj teraz kážem v nedeľu), tak predomnou stoja ľudia, ktorí každé jedno ráno vstávajú, aby šli do roboty, kde v jednom 8 hodinovom kuse pracujú. Potom, keď im skončí šichta, idú späť domov, kde ich čaká ich rodina a množstvo iných zodpovedností a povinností. K tomu možno ešte sú nejakým spôsobom zapojení do služby v zbore a tak ich život naberá rozmery, ktoré by som nikdy nepochopil. Jediný spôsob, ako ich pochopiť je ich zažiť. Zakúsiť na vlastnej koži, aký to je svet. 

Potom im porozumiem, potom ich pochopím. Až potom budem schopný hlásať Božie slovo do ich životov, do ich situácii, do ich starostí, do vecí, ktoré oni riešia. Až potom bude vďačný za tých 45 minút, čo každý týždeň venujú službe v zbore a prestanem byť nevďačný a nebudem si viac vo svojom srdci myslieť, že ak by chceli, tak by zboru mohli dať toho oveľa viac. A všetko, čo je pre to potrebné je nachvíľu žiť v ich koži, obuť si ich topánky a vidieť svet ich očami.

 Pán Boh mi dal tento týždeň veľa požehnania, pretože ma toho stihol už dosť naučiť (a to som tu iba 5 dní!). Ukázal mi slabosť môjho srdca, ukázal mi silu svojej moci. Ukázal mi, že on skutočne vedie môj život. Ukázal mi tak isto, že v konečnom dôsledku nepôjde o to, akú mám prácu a koľko mi za ňu platia, ale o to, komu budem verný, komu bude patriť moje srdce. Ukázal mi, že bez neho to nedám. Že bez jeho pomoci sa zamilujem do peňazí a budem mať vo svojom srdci tajnú milostnú aféru, ktorá zničí všetko, na čom mi záleží. A ukázal mi ešte, že on tu je. Tu. Pri mne. V Bratislave. V HP.

 A tak sa idem ďalej učiť. Nie len ako používať rôzne technológie a nástroje a programy v práci, ale predovšetkým aký je svet, v ktorom žijeme. Pán Boh ma už stihol za tých pár dní niečo naučiť. A to som tu ešte len 5 dní. Ako sa len zmení môj pohľad na život a svet o 5 rokov? Vtedy napíšem ďalší článok. :)