Kde bol Boh, keď nastalo zemetrasenie?

Viem, že od zemetrasenia v Japonsku uplynulo už jedenásť dní a tak mi unikla „horúca vlna“ článkov, ktoré zaplavili internet. No má to snáď i dve výhody: (1) mal som viac času rozmýšľať a (2) môj článok sa nie až tak ľahko stratí v záplave množstva iných.

Síce práve v tejto chvíli mám plné ruky práce príprav na Konferenciu pre Pracovníkov s Mládežou (KPM), ktorá začína už tento štvrtok, a síce som na blog už niečo poriadne dlho nenapísal (aj keď už mám na svojom počítači viac ako 12 článkov, ktoré iba čakajú na zavesenie) mám silnú potrebu sa vyjadriť k udalostiam spred jedenástich dní. Najhlavnejším dôvodom je snáď to, že v cirkvi sa tomu nevenuje dostatočná pozornosť – aspoň nie tam, kde sa ja pohybujem. No a ďalším dôvodom je snáď tento vnútorný pocit „potreby“ tohto článku (žeby Duch Svätý?).

V tomto (dlhšom) článku budem postupne odpovedať na 3 otázky: (1) Kto je zodpovedný za Japonsko? (2) Kde bol Boh počas záplav? a (3) Prečo sa to stalo?

Okamžite po zemetrasení, následných záplavových vlnách a problémami s jadrovými elektrárňami sa v mysliach mnohých ľudí vynorili myšlienky typu: Kde je Boh? Prečo také niečo Boh dopustil? Existuje vlastne Boh? Bol prislabý, aby tomu zabránil? Alebo je snáď Boh krutý a má záľubu v katastrofách? Hrá sa Boh na chlapca s lupou v ruke, ktorý s nadšením v očiach vypaľuje ľudí malých ako mravcov?

Otázka #1: Kto je zodpovedný za Japonsko?

Prvou otázkou snáď je: Kto je zodpovedný za katastrofy? Automaticky nás napadne Boh, pretože nie je v moci človeka, aby spôsobil takéto udalosti – to dokáže jedine Boh (teda, ak pripustíme jeho existenciu). Lenže tu sa veľmi mýlime.

Boh ustanovil človeka za pána stvoreného sveta. Dal mu zem a príkaz, aby ju zveľaďoval (Genezis 1:27-31) a tak sa človek stal jej správcom. No keď človek zhrešil, tak nepriniesol Božiu kliatbu iba na seba, ale aj na to, čo mu „patrilo“ – tj. stvorený svet. O tom hovorí apoštol Pavol, „Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti dobrovoľne, ale skrze toho, ktorý ho podrobil“ (Rimanom 8:20). Svet bol najprv stvorený ako nepominuteľný, no keď človek zhrešil, tak Boh po podrobil pominuteľnosti. Je dobré si všimnúť, že „skrze toho, ktorý ho podrobil“ sa myslí „skrze Boha“. To je jasné z aspoň dvoch dôvodov: (1) Bol to Boh kto podrobil človeka pominuteľnosti (Genezis 3:16-24) a tak je prirodzené, že spolu s človekom Boh podrobil aj zvyšok sveta (ten predsa patril pod správu človeka), (2) Satan nedisponuje takou mocou, ktorá by bola schopná podrobiť celý svet (ktorý Boh prehlásil za veľmi dobrý) pominuteľnosti.

Otázka #2: Kde bol Boh počas záplav?

Zmýšľanie kresťanov v 21. storočí sa snaží byť opatrné a preto takéto udalosti často vysvetľuje tak, že Boh jednoducho dopustil túto pohromu, ale že inak s ňou nemal nič spoločné – to diabol a zlo vo svete. Hlavným cieľom takéhoto názoru je to, aby neobžaloval Boha z hriechu – niečo, čo je v priamom rozpore s Bibliou. Avšak, nevýhodou takéhoto prístupu je to, že vytláča Božiu angažovanosť v našom svete. Snažíme sa dosiahnuť, aby Boh bol spolu s nami „šokovaný“, „prekvapený„ – aby „súcitil“ spolu s nami. John Piper napísal, že „to, čo robí úder kalamity znesiteľným nie je to, že Boh zdiela naše šokovanie, ale že jeho trpká prozreteľnosť je naložená štedrosťou lásky“[1].

No židia rozmýšľali úplne inak. Keď videli dážď, tak nevideli len fyzikálny proces, pri ktorom vodné pary vo vysokej výške pri ochladení kondenzujú a pri dosiahnutí dostatočnej hmotnosti začnú hromadne padať na zem. Keď žid videl padať dážď, tak v tom videl Božiu aktivitu, nie pasivitu. Elíhu povedal, „Zaiste, Boh je veľký a my ho nepoznáme.... Priťahuje kvapky vody, čo sa potom z hmly zrážajú ako dážď, ktorý dávajú oblaky a hojne prší na ľudí“ (Jób 36:26-18) [2] . Toto bolo vnímanie židov. Samozrejme, niekto môže namietať, že to bolo preto, lebo nemali dostatočné poznanie a nevedeli, ako veci presne fungujú. Avšak my sme vzali naše poznanie až priďaleko a svojimi fyzikálnymi zákonmi sme Boha vytlačili z tohto sveta a označili za nepotrebného – veď máme fyziku, nie?

Dávid dokonca píše v Žalme 29:10, že „Hospodin trónil nad potopou“ [3]. A tak začíname dostávať odpoveď na našu druhú otázku, Kde bol Boh počas záplav? Biblická odpoveď je: Boh trónil nad záplavou!

Viem, že niektorí budú v tomto bode so mnou nesúhlasiť. Ich dôvodom je predovšetkým to, že sa im zdá, že z katastrof v Japonsku obviňujem Boha. Avšak v predchádzajúcej časti som jasne povedal, že nemáme obviňovať Boha, ale človeka, ktorý svojou vzburou voči Bohu priniesol kliatbu nie len na seba, ale i celý svet. Boh môže byť do niečoho zapojený, no zároveň nebyť za to vinný. To najjasnejšie vidíme v prípade smrti Ježiša. Veriaci „jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali:... Veď v tomto meste sa Herodes a Pontský Pilát naozaj spolčili s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, aby ktorého si pomazal, aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať“ (Skutky 4:24-28). Božia ruku je symbolom Božej aktivity (nie pasivity!) a Boží zámer je symbolom Božej úmyselnosti (nie náhodnosti!). Bol Boh aktívne zapojený do Ježišovej smrti? Podľa Skutkov 4:28 áno. Je Boh vinovatý? Podľa Skutkov 4:27 nie. To isté (sa mi zdá) je pravdivé aj o Japonsku. Boh bol aktívny, no nie vinovatý.

Otázka #3: Prečo sa to stalo?

Je Boh naozaj len malým chlapcom, ktorý má potešenie v smrti ľudí? Rozhodne nie! Sám hovorí: „Veď nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť – znie výrok Hospodina, Pána“ (Ezechiel 18:32). Tak prečo sa potom toto všetko deje? Vidím aspoň štyri dôvody: (1) Chce, aby ľudia vytriezveli zo svojej opitosti falošného bezpečia bez Boha a aby sa k nemu navrátili (2) Chce nám ukázať, že koniec sa nezadržateľne blíži, (3) Chce nám ukázať na závažnosť a realitu hriechu, a (4) Chcem nám ukázať, že existuje nádej.

• Chce, aby ľudia vytriezveli zo svojej opilosti falošného bezpečia bez Boha a aby sa k nemu navrátili

Ľudia sú vraždení inými ľuďmi. Ľudia zomierajú následkami katastrof. To je takou istou pravdou dnes, ako to bolo pre Ježiša pred 2 000 rokmi.

„V tom čase prišli za ním [Ježišom] nejakí ľudia a rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami. On im odpovedal: Myslíte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní Jeruzalemčania? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete takisto“ (Lukáš 13:1-5).

Ježiš hovorí, že ťažké veci v našich životoch sa dajú práve preto, aby sme vytriezveli z nášho falošného pocitu toho, že všetko je OK. Nie je! Pokiaľ nežijeme s Bohom v mieri, nič na svete nie je OK. Sám Ježiš hovorí, že títo ľudia neboli o nič horší ako ostatní, ale majú slúžiť ako výstraha a pripomienka pre tých, čo vidia ich skazu. To isté platí aj o Japonsku. Japonci nie sú o nič horší ľudia ako Rusi, Američania, Slováci, Rómovia, či Africké kmene. „Všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu“ (Rimanom 3:23) a „mzdou hriechu je smrť“ (Rimanom 6:23). To, čo sa stalo Japonsku si právom zaslúži celý svet. Preto nám toto má slúžiť ako výstraha, že ak nebudeme činiť pokánie, všetci zahynieme takisto.

• Chce nám ukázať, že koniec sa nezadržateľne blíži

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa! Toto sa musí stať, ale to ešte nebude koniec. Národ povstane proti národu, kráľovstvo proti kráľovstvu. Na mnohých miestach budú zemetrasenia a nastane hlad. To bude začiatok útrap“ (Marek 13:7-8).

Nemyslím si, že práve toto zemetrasenie je znakom toho, že koniec prichádza teraz. Je síce pravda, že toto zemetrasenie je jedno z piatich najsilnejších zemetrasení nameraných od roku 1900 [4], avšak jasne nie je ničím iným výrazné – inými slovami, také tu už boli. Avšak svojou nezvyčajnou silou nám oveľa dôraznejšie pripomína, že Deň Pánov sa nezadržateľne blíži.

• Chce nám ukázať na závažnosť a realitu hriechu

Pavol v liste Rimanom hovorí, že odvtedy, ako bolo celé stvorenstvo Bohom podrobené pominuteľnosti, „túžobne očakáva zjavenie Božích synov....všetko stvorenstvo až podnes spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti“ (Rimanom 8:19.22).

Keď vidíme požiare, povodne, tornáda, hurikány, zemetrasenie, tsunami a ďalšie katastrofy, tak si spomeňme: pôrodné bolesti! Mnohokrát sme slepí voči vlastným hriechom a šikovne umlčíme svedomie, preto snáď katastrofy takéhoto rozmeru budú kričať dostatočne hlasne ho strašnosti hriechu.

• Chce nám ukázať, že existuje nádej

Pavol však nakoniec dodáva, že „trvá však nádej, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí (Rimanom 8:20-21). Predchádzajúce tri dôvody sú pre neveriacich, ako znamenie prichádzajúceho súdu a neodvratnej potreby činiť pokánie. Tento posledný dôvod je pre veriacich, ako pripomenutie nádeje, ktorú máme. Že tento svet neostane takýto navždy, ale že bude oslobodený do slobody a slávy nás, Božích detí. To je tak isto aj priamym pripomenutím nášho vlastného stavu a budúceho vykúpenia. Prichádza deň, kedy budeme tak, kde už viac nie je ani smrť, ani smútok, ani nárek a ani bolesť (Zjavenie 21:4).

Záver: Odpoveď na tri otázky

1. Kto je zodpovedný za Japonsko? – my a náš hriech

2. Kde bol Boh počas záplav? – trónil nad nimi

3. Prečo sa to stalo? – aby sme sa kajali

Ku koncu ešte pridávam otitulkované video, v ktorom John Piper reaguje na zrútenie mosta, ktoré sa pred niekoľkými rokmi stalo v meste, kde slúži.

Marek
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
[1] Piper, John. The Misery of Job and the Mercy of God (2002), s. 9. ISBN 9781581344554
[2] Jób je veľmi bohatý na Božiu aktivitu v prírode (Jób 36:26-41:26).
[3] Je síce pravda, že tento verš jasne hovorí o potope Noacha (Genezis 7-8) a preto niekto môže namietať, že to bola špeciálna potopa – jedinečná a neopakovaná v histórii ľudstva. Avšak keď sa pozrieme na celý Žalm 29, tak uvidíme, že Dávid rovnako popisuje Božiu angažovanosť v lámaní cédrov (v. 5), plameňi ohňa (v. 7), pôrodom jeleníc a dokonca i v padaní lístia zo stromov (v. 9)! – to všetko sú tie najvšeobecnejšie udalosti a preto sa mi zdá bezpečné (a v rámci kontextu aj správne) povedať, že Boh je angažovaný rovnako aj v každej potope, nie len tej Noachovej.
[4] http://en.wikipedia.org/wiki/2011_Tōhoku_earthquake_and_tsunami