Nie som politológ ani syn politológa. Pri najmenšom som teológ a informatik. Ale aj napriek tomu otvorím svoje ústa a poviem svoj názor. Moje ústa. Môj názor.
Úprimne, ešte nikdy som nemal taký silný pocit patriotizmu, aký prežívam posledné dni. Možno je to tým, že po prvý krát, od kedy môžem voliť mám pocit, že mám koho voliť a že po prvý krát neidem voliť „menšie zlo“, ale celkom dobré dobro. A áno, idem voliť Procházku. Tu je niekoľko mojich dôvodov:
1. Je mladý. Čo jemu mnohí vytýkajú, ja mu uznávam. Je dostatočne mladý na to, aby dokázal rezonovať s nespokojnosťou a túžbami mojej generácie. Videl svet, vie, ako by veci mohli fungovať. No na druhej strane nie je naivným chlapcom, ktorý má nereálne predstavy a očakávania.
2. Má vysoký zmysel pre spravodlivosť. Je právnikom (a z toho, čo som čítal, celkom dobrým; viď. jeho právnický profil) a usiluje sa o právo a spravodlivosť. Jeho manželka, tiež právnička, sa venuje pro bono práci.
3. Je transparentný. Neviem, či bol niekto schopný na neho povedať jedno zlé slovo počas celej kampane. Tvrdí o sebe, že nemá čo skrývať a to, že nikto zatiaľ nič ani nenašiel hovorí niečo.
4. Vie čo chce. Niekto mu vraví, že je príliš sebavedomý a že mu chýba pokora. Ale opýtam sa takto: Pokiaľ si si istý, že je niečo zlé a spomedzi možností si ten najlepší, budeš radšej hrať falošnú pokoru, alebo sebaisto povstaneš a povieš: Tu som, pošlite mňa! Okrem toho, zo všetkých kandidátov, sa mi tak zdá, má najjasnejšiu a najlepšiu predstavu o tom, čo chce s úradom spraviť.
5. Ako jediný dokáže umlčať Fica. Nie každý to dokáže. Toto video vystihuje to, čo týmto bodom myslím. Silný prezident potrebuje byť schopný sa postaviť voči Smeru. (Začiatok o 12:40)
6. Jeho záverečné slová ma dostali.
Takže, pre tieto dôvody idem voliť Procházku. Ale sú aj ďalšie dôvody, avšak nebudem ho voliť kvôli nim. Tým najsilnejším je snáď ten, že Procházka nás nezachráni. To, čo naša krajina skutočne potrebuje nie je prezident, ani predseda, ani vláda, ale Boh.
Pred piatimi rokmi kresťanská Amerika vkladala svoje nádeje do kandidáta Baracka Obamu. A evanjelikálna cirkev by pred dvomi rokmi v posledných voľbách mala radšej Mormona za prezidenta, ako tohto „kresťana“. Mnohí sa sklamali a ja nechcem urobiť rovnakú chybu.
Možno sa Procházka stane prezidentom. A možno to o pár rokov vážne pobabre (pretože kto pozná srdce človeka, keď ani on sám poriadne?!) a bude mi to ľúto. Ale ak by sa aj takéto niečo stalo, nebudem prekvapený, pretože to nie je Rado, do ktorého vkladám nádej pre Slovensko, ale je to Ježiš. Iba on samotný nám dá to, čo skutočne potrebujeme a hľadáme.
Čiže hej, nie som politológ, ani syn politológa, ale som teológ. A preto to vždy skončí pri Kristovi. Poďme voliť. A voľme to najlepšie, čo máme. Pre mňa to je Rado, pre Teba možno niekto iný (možno aj Fico!). Ale priatelia, poďme voliť.
Snáď sa uvidíme sa na sobotňajšej procházke ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára