Láska ťa robí zraniteľným

Vo filme Good Will Hunting Sean Maguire (Robin Williams) hovorí Willovi (ktorý je nadpriemerne inteligentný) o tom, že intelektuálne poznanie ešte nezaručuje skutočné poznanie.

„Ak by som sa ťa opýtal na umenie, tak by si mi dal výcuc z každej knihy, ktorá kedy bola napísaná o umení. Michalangelo, o tom vieš veľa. Životná práca, inšpirácia, dokonca aj pápež, sexuálna orientácia, všetky práce, však? Ale stavím sa, že nevieš ako to vonia v Sixtínskej kaplnke. Nikdy si tam v skutočnosti nestál a nepozrel sa na ten prekrásny strop.... Ak by som sa ťa opýtal na lásku, tak by si mi zacitoval sonet, ale nikdy si sa nepozrel na ženu a cítil sa úplne zraniteľný...“

Bola to práve tá posledná veta, ktorá ma veľmi zaujala. Tá, kde Sean Maguire spája lásku s pocitom úplnej zraniteľnosti. A tak som začal rozmýšľať. Chcem tento výrok podrobiť trom pohľadom:

1. Od muža ku žene
2. Od človeka k Bohu
3. Od Boha k človeku

1. Od muža k žene

Či už vlastná skúsenosť, alebo pozorovanie životov iných mi hovorí, že mnoho lásky sa ukrýva v odhalení sa. A pri každom odhalení nastáva zraniteľnosť. Prečo sa cítime milovaní pri odhalení? Pretože iba vtedy môžeme byť skutočne milovaní. Pokiaľ nás niekto miluje bez toho, aby nás poznal úplne, tak nás potom nemiluje úplne, ale iba tú časť z nás, ktorú sme tej osobe dali o sebe poznať. No vo chvíli, keď sa odhalíme a umožníme inému človeku nás vidieť takých, akí sme (so všetkými svojimi chybami a nedostatkami), tak iba potom je ich láska úplná a skutočná. Úplná preto, lebo nás miluje napriek všetkému dobrému i zlému v našich životoch a skutočná preto, lebo nás miluje takých, akí skutočne sme. A verím tomu, že iba v tej chvíli je človek schopný prežívať tú najskutočnejšiu lásku – keď sa odhalí a umožní tomu druhému, aby ho miloval v plnosti.

No s odhalením sa ide ruka v ruke zraniteľnosť. Totiž, pri skutočnom odhaľovaní sa neukazujeme iba tie dobré stránky nášho života, ale i tie zlé a tak druhým ľuďom dávame do rúk niečo veľmi mocné. Vidia naše slabiny, naše nedostatky, naše poklesky. A zraniteľnosť je niečo, proti čomu nás vedie tento svet. Snaží sa z nás vychovať mocné, samostatné jednotky, ktoré sú silné a nezávislé. No to si protirečí so skutočnou láskou, ktorá je možná jedine vtedy, keď sa odhalíme. A vždy, keď sa odhalíme, tak sa vystavujeme nebezpečenstvu zranenia.

2. Od človeka k Bohu

Predpokladám, že toto isté platí aj vo vzťahu medzi človekom a Bohom. Je nemožné zažívať Božiu lásku bez toho, aby sme sa pred Bohom stali zraniteľnými. A to je snáď aj dôvod, prečo toľkí ľudia (vrátane mňa) majú také problémy so zažívaním Božej lásky vo svojom živote.

Tento svet nás neustále volá k životu v nezávislosti, sebestačnosti, sile, moci, neoblomnosti. No evanjelium nás volá k životu závislosti, oddanosti, pokore a slabosti. Nie je možné sa postaviť pred Boha a mať pred sebou ochranný nepriestrelný štít a zároveň očakávať, že sa jeho láska dostane až k nám. A zdá sa mi, že toto je často spôsob, akým pristupujeme k Bohu: v obrannej pozícii.

No Boh nás povoláva k inému postoju. Máme byť ako malé deti, ktoré k nemu prichádzajú. A sú to práve malé deti, ktoré sú zraniteľné, slabé, závislé. Preto, ak chceme skutočne prežívať Božiu lásku, zložme všetko, čo stavia medzi nami a Bohom ochrannú stenu. Postavme sa pred neho ako tí, čo sú zraniteľní. Keď si čítame Božie slovo, tak si ho čítajme s postojom zraniteľnosti, tj. takým postojom, že umožňujeme Dvojsečnému meču, aby obrezával naše srdcia.

Zdá sa mi, že často si čítame Bibliu, modlime sa, alebo prichádzame za Bohom takým spôsobom, že keby na nás kričalo aj celé stvorenie, tak nebudeme počuť. Stále prichádzame, no neumožňujeme mu, aby sa nás dotkol. A jeho dotyk môže niekedy bolieť – predovšetkým vtedy, keď sa skrze svoje Slovo a Ducha dotýka hriechu v našich životoch a srdciach.

3. Od Boha k človeku

To, že Boh veľmi dobre a jasne pozná tých, ktorý veria a uveria v smrť jeho Syna a že on sám zvrchovane dáva večný život ešte neznamená, že Boh nie je zranený tými, ktorí ho odmietnu. Boh nás síce nepotrebuje (nikdy nepotreboval a ani nebude), no pri našom stvorení sa rozhodol vstúpiť s nami do vzťahu. A pretože Boh nás chce milovať skutočne, tak sa pred nami urobil zraniteľným. Nie v tom slova zmysle, že by sme ho mohli zničiť, oslabiť, alebo ho urobiť menším Bohom, ale v tom slova zmysle, že naša láska k nemu, alebo naša nenávisť k nemu, má na neho vplyv.

Naša láska i nenávisť Bohom rezonuje. Keď ho milujeme, tak Boh sa teší. Keď ho odmietame, tak smúti. Boh chcel človeka milovať úplne a skutočne a tak sa urobil pred človekom zraniteľným. To sa len my niekedy pred ním uzatvárame a myslíme si, že je možné milovať Boha z „bezpečnej vzdialenosti“.

Nech sa pred Bohom otvárame tak, ako sa on otvoril pred nami. Lebo iba v odhalení je možné milovať skutočne a úplne. No cesta odhalenia sa je cesta zraniteľnosti.

Marek