Ďakovná modlitba Ježišovi

Kto uveril môjmu ohlasovaniu?
Komu sa zjavilo rameno Hospodina?
Vyrástol si pred ním ako výhonok, ako koreň zo suchej zeme.
Nemáš podobu, ani krásu, aby som na teba hľadel,
ani výzor, aby som po tebe túžil.
Opovrhnutý a opustený ľuďmi,
muž bolesti, ktorý poznal utrpenie,
pred ktorým si zakrývam tvár,
opovrhnutý a ja som si ťa nevážil.

Naozaj, ty si niesol moje choroby
a moje bolesti ťa obťažili.
Ja som si myslel, že si ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý.

Ty si však bol prebodnutý za moje hriechy,
zdrvený za moje neprávosti.
Trest, ktorý mi priniesol pokoj, spočinul na tebe
a pre tvoje rany sa mi dostalo uzdravenie.

Zblúdil som ako ovca, išiel som svojou cestou,
ale Hospodin na teba uvalil moje neprávosti.
Bol si trápený a nechal si sa ponižovať, neotvoril si ústa,
ako baránok vedený na zabitie;
neotvoril si ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.

Z úzkosti a súdu si bol vzatý. Kto uvažuje o tvojom pokolení?
Veď si bol vyťatý z krajiny živých, pre neprávosti svojho ľudu si bol ranený.
Dali ti hrob s bezbožnými a s bohatými si našiel smrť,
hoci si nepáchal násilie a v tvojich ústach nebola lesť.

Hospodinovi sa zapáčilo zdrviť ťa utrpením.
Ak položíš svoj život za zotretie viny, uvidíš potomstvo, predĺžiš si život
a skrze teba sa podarí Hospodinom zámer.
Po útrapách svojho uvidíš svetlo, našiel si uspokojenie, že ťa pochopili.

Ty, môj spravodlivý služobník, ospravedlníš mnohých,
vezmeš na seba ich viny.
Preto ti dám podiel s mnohými a s početnými si rozdelíš korisť,
lebo až na smrť si vydal svoj život a pripočítali ťa k zločincom,
hoci ty si niesol hriechy mnohých a prihováral si sa za zločincov.