Za akú cenu by si predal Ježiša?

Vyvolávacia cena je 30 strieborných. Kto ponúkne viac?
Alebo, že by aj to bolo priveľa za Syna živého Boha?

Matúš 26:14-16

Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: Čo mi dáte, ak vám ho zradím? Oni mu určili tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal príležitosť ho zradiť.

Toto však nebolo po prvý krát, čo ľudia vyčíslili Božiu hodnotu tridsiatimi kúskami strieborného kovu. Pred vyše 500 rokmi, za čias proroka Zachariáša, boli ľudia vyzvaní na to, aby dali Zachariášovi mzdu za jeho prácu. Čo si však neuvedomili bolo to, že Zachariáš bol Božím poslom a tak tým priamo nehodnotili Zachariáša, ale Hospodina zástupov, Boha bohov, Pána pánov a Kráľa kráľov.

Zachariáš 11:12-13

Povedal som im: Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte tak! Odvážili mi teda mzdu: tridsať strieborných. Hospodin mi povedal: Hoď ju do pokladnice! – tú cennú mzdu, ktorou ma ocenili. Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich do pokladnice v Hospodinovom dome.

Tridsať strieborných kúskov! Takú hodnotu určili tomu, kto stvoril všetko, čo existuje, vrátane tých tridsiatich strieborných mincí! No keď sa pozrieme bližšie, tak zistíme, že tridsať strieborných nie je len taká náhodná suma, ktorú práve ľudia mali pri sebe.
Tridsať strieborných je veľmi konkrétna hodnota. Hodnota otroka!

Exodus 21:32

Ak býk pokole otroka alebo otrokyňu, vyplatí jeho majiteľovi tridsať strieborných šekelov a býka treba ukameňovať.

A tak až teraz dostávame skutočnú predstavu o tom, aká „vysoká“ bola Ježišova cena. Cena obyčajného otroka, ktorý bol považovaný skôr za majetok, ako za človeka. Niekto, kto pracoval pre ľudí. Takáto hodnota bola vyčíslená Božiemu Synovi. A Judáš nenaliehal, ako by si myslel, že práve uzavrel výhodný obchod. Keby len vedel, akú hodnotu mal Ježišov život. Keby len vedel, že Kristova krv je tým jediným platidlom, za ktoré sa dá získať večný život! Keby len vedel, koho naozaj zrádza...

My však nie sme iní. Aspoň ja určite nie som. „Predávame“ Boha za pár šupiek, ako by bol niečím nehodnotným a nechceným. „Vzácnejším“ veciam, ako je počítač, hry, zábava, knihy, spánok, vzťahy, peniaze, atď., dávame oveľa väčšiu cenu, akú dávame Bohu. A znamením je pre nás to, čo si vyberáme.

Človek si vždy vyberie to, čo sa mu zdá vzácnejšie. O čom si myslí, že mu prinesie väčšiu radosť. Je možné, že televízor a počítač vyhrajú zápas o naše srdcia práve preto, že nevnímame skutočnú hodnotu Ježiša Krista. Preto vás chcem povzbudiť, aby sme v týchto záverečných a vrcholiacich dňoch Veľkej noci spoločne skúmali svoje srdcia a aby sme hľadeli na Boha, ktorého hodnota je nevyčísliteľná. Počujme výzvu kráľa Dávida: Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin (Žalm 34:9).