Ako som dnes išiel z Banskej Bystrice do Žiliny, tak som si otvoril Božie slovo. A keďže Veľká noc je hneď za dverami, tak som sa rozhodol, že sa chcem zamerať na Ježišove posledné dni.
Začal som v Matúšovi v 26. kapitole, kde Ježiš hovorí svojim učeníkom: Viete, že o dva dni nastáva Veľká noc, a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali (Matúš 26:2). Ježiš tu hovorí o Veľkom piatku, keď je zavraždený tým najkrutejším spôsobom, ukrižovaním. A tak som od piatku odčítal dva dni a vyšlo mi, že Ježiš tieto slová hovorí v stredu. A dnes je streda!
Zrazu tie slová zazneli oveľa živšie a oveľa priamejšie. Zrazu som začul Ježišové slová v jemnej zmene: „Marek, vieš, že o dva dni nastáva Veľká noc, a ja budem vydaný, aby ma ukrižovali.“ Moju myseľ naplnila otázka: Čo teraz? Čo urobím? Ako sa zachovám? Ježiš ide o dva dni na kríž – pre mňa! Je rozhodnutý. Miluje ma. Čo urobím teraz ja?
Tak som sa pozrel ďalej do textu, aby som videl, kam ma Matúš vezme. Hneď na to sa odohráva situácia, keď k Ježišovi pristúpila žena s alabastrovou masťou. Alabastrová nádoba obsahovala niečo ako „voňavku“. No nebola to len taká voňavka. Mala hodnotu asi celoročného zárobku a ak si vezmeme, že priemerný plat na Slovensku je ± € 650, tak táto masť by u nás mala hodnotu okolo € 7 800 (štvrť milióna korún!). Ona však prichádza k Ježišovi a vylieva mu ho na hlavu. Len tak.
Reakcia učeníkov nenechala na seba dlho čakať. Povedali to isté, čo by povedala väčšina z nás: Toľko peňazí len tak vyhodených! Koľko mládeží a konferencii by sa dalo za to spraviť! Koľko misionárov podporiť! Aká to len škoda!
Avšak učeníci nevidia celý obraz, pretože stále akoby ešte nechápali, že ich Učiteľ bude onedlho popravený. Ježiš sa pozerá na veci z tejto inej perspektívy a vraví: Keď vyliala ten olej na moje telo, tak mi to urobila na môj pohreb (Matúš 26:12).
Zámer toho všetkého, čo žena vykonala a čoho sa vzdala, bolo si uctiť Ježišovu nastávajúcu smrť. Bolo to na jeho pohreb. Ďalšia otázka od Boha ku mne bola oveľa konkrétnejšia a osobnejšia. Vedel som, že aj ja si potrebujem uctiť Ježišovu smrť. Nemôžem na to nereagovať. Ježišova otázka ešte stále aj teraz znie v mojich ušiach: Marek, čo urobíš na môj pohreb ty?
Rozhodol som sa, že pozvem svojich rodičov na špeciálne Veľkonočné bohoslužby tento piatok – v deň Pánovej smrti. A potom, keď sa vrátime domov (ak nepôjdu, tak keď sa ja vrátim domov), tak im rozpoviem Veľkonočný príbeh. Toto urobím na Ježišov pohreb. Týmto si uctím jeho smrť. Tým, že ju budem zvestovať.
Mám však otázku aj pre teba: Čo urobíš na Ježišov pohreb ty, čitateľ tohto článku? Chcem ťa povzbudiť, aby si sa modlil a hľadal spôsoby, ako si špeciálne môžeš uctiť Pánovu smrť. Modlím sa, aby si aj ty započul tú istú otázku, ktorá dnes ráno zaznela mne: Čo urobíš na môj pohreb TY?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára