Prepáčte, že tak dlho som sa neozval. Posledné mesiace boli ťažké, ale už som späť.
Marek
3.7.2011 - List Filipanom (4) - stiahnite si kázeň - stiahnite si poznámky
- - - - - - - - -
S BÁZŇOU A CHVENÍM PRACUJTE NA SVOJEJ SPÁSE
Filipanom 2:5-18
Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi: On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí, a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán. Preto moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, a to nie len v mojej prítomnosti, ale ešte väčšmi teraz, v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte to, čo sa jemu páči. Všetko robte bez reptania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a nevinní, Božie deti bez poškvrny uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia. Uprostred neho žiarte ako hviezdy, ktoré osvecujú svet. Držte sa slova života, aby mi v Kristov deň bolo na chválu, že som nebežal darmo a nenamáhal sa zbytočne. Ale aj keby som mal vyliať svoju krv na obetu a bohoslužbu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. Aj vy sa radujte a radujte sa so mnou!
Dnes sa sústredíme na verše 5-18, z druhej kapitoly Listu apoštola Pavla Filipanom. Verše 5-11 sú v skutočnosti základom pre zvyšok nášho textu, teda 12-18. Podobne by som chcel postupovať aj v dnešnej kázni. Najprv sa zameriame na verše 5-11 a potom na verše 12-18.
Kristov príklad pokory
Pavol začína slovami: „Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi“ (Filipanom 2:5). Tým uvádza túto časť, kde nám dáva Krista za príklad, ktorý máme nasledovať.
On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži (Filipanom 2:6-8).
Ježiš je Bohom. Vždy bol, je a naveky bude. Stvoril všetko okolo nás. Tento svet, stoličku na ktorej sedíš, oči ktorými ma vidíš a uši ktorými ma počuješ. Boh je večný. Boh je nekonečný. Boh je slávny. Boh je mocný. Boh nie je človek. Nie je stvorený. Nie je obmedzený. Nie je slabý.
Človek sa už od pádu v Edenskej záhrade snažil byť podobný Bohu. Koniec-koncov, je to práve to klamstvo, ktorému človek uveril a za ktorým sa náhli už od nepamäti. Had sa snažil presvedčiť ženu, že jesť zo stromu poznania dobra a zla je užitočná vec. Povedal: „Nie, určite nezomriete! Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh“ (Genezis 3:4-5). To je to, o čo sa človek usiluje: byť ako Boh. Snaží sa všetko ovládať a riadiť, o všetkom rozhodovať a všetko súdiť. Chce byť Bohom svojho života a sám si vládnuť. Preto tak veľa ľudí odmieta Boha – nechcú ho, lebo jediný Boh, v ktorého veria a ktorého chcú sú oni sami.
Lenže Ježiš sa nesnažil o to, aby bol ako Boh – on je Boh! „Hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec“ (Filipanom 2:6). My sa snažíme toto postavenie si ukradnúť, ale pre Ježiša to nebola ulúpená vec, pretože mu právom náležala. No Ježiš sa jej zriekol. To slovo doslova znamená „vyprázdniť sa“ (viď. Roháček). To všetko čo Ježišovi právom náležalo (úcta, sláva, moc, vláda) on odložil stranou, „keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí“ (Filipanom 2:7). Večný a nekonečný Boh sa narodil na zemi ako človek, ktorého sám svojimi vlastnými rukami vyformoval z prachu zeme (Genezis 1:7). Viete si predstaviť väčšie pokorenie sa, ako toto? On sám, Stvoriteľ a Darca života, sa stal človekom a vzal na seba mäso, aby klince mohli preraziť jeho ruky. Aby kopia mohla prepichnúť jeho bok. Aby krv mohla tiecť z jeho rán. Pre nesmrteľného Boha bolo pokorujúcim sa stať smrteľným človekom. Ježiš sa stal človekom preto, aby bol zabiteľný, aby sme ho mohli zavraždiť, aby zomrel.
Otcova odpoveď na dielo jeho Syna
Čo však počas tohto celého robil Ježišov Otec? To čítame v nasledujúcich veršoch:
Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí, a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán (Filipanom 2:9-11).
Otec bol celý čas zapojený do diela svojho Syna. Mnoho rokov predtým, ako človek uvrhol seba samého do okov hriechu, v dávnej večnosti existoval plán. Otec, spolu so Synom a Duchom Svätým, sa ešte pred stvorením sveta rozhodli, že pošlú Syna na svet, kde bude odmietnutý, zajatý a nakoniec zavraždený ľuďmi, ktorých stvoria ich vlastné ruky. Ježiš bol poslušný svojmu Ocovi. Až tak moc, že poslušnosť bola pre neho dôležitejšia ako vlastný život!
Otec (nie bezmocne) hľadel na všetko to, čo musel jeho Syn vytrpieť pre poslušnosť. Videl ako ho zabili a ako ho uložili do hrobu. A tam ležal. Nehybný. Svetlo sveta bolo uhasené. Ten, ktorý mal slová života bol mŕtvy. No Otec tak miloval svojho Syna a tak vysoko si vážil jeho poslušnosť, že nedal smrti nad ním zvíťaziť a nakoniec oslobodil svojho Syna z pút smrti: „preto ho Boh nad všetko povýšil...“.
Každé koleno a každý jazyk
„...a dal mu meno nad každé meno, aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno..., a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán“ (Filipanom 2:9-11). Ježiš sa na čas zriekol svojej hodnosti, slávy a moci, ale Otec ho posadil na svoj Božský trón. Dosadil ho tak vysoko, že neexistuje vyššieho miesta. Pavol nám hovorí, že Otec určil deň, kedy pred jeho Synom pokľakne každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí, a kedy každý jazyk bude vyznávať na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán.
Čo to znamená? Znamená to, že každý jeden človek a každá jedna bytosť jedného dňa pokľakne a bude vyznávať na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán.
Príde deň, a už sa blíži, keď uvidíme ako Hitler kľačí pred Ježišom a vyznáva na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán. Príde deň, a už sa blíži, keď uvidíme ako Usáma bin Ládin kľačí pred Ježišom a vyznáva na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán. Príde deň, a už sa blíži, keď uvidíme ako Stalin kľačí pred Ježišom a vyznáva na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán. V ten deň uvidíme aj našich spolužiakov a kolegov. Našich rodičov, súrodencov a priateľov. Moslimov, hinduistov i ateistov. Veriacich i neveriacich. V ten deň uvidíme ako Satan spolu so svojím démonským odbojom pokľakne pred Baránkovým trónom a zvolá: Ježiš Kristus je Pán – a tým oslávi Boha! A ak neveríš v Boha a Ježiš Kristus nie je tvojím jediným Záchrancom, tak vedz, že ani ty nebudeš výnimkou a tiež pokľakneš a vyznáš na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán. Každý vyzná a nikto neunikne tejto pravde. Ani diabol a ani ty a ani nikto iný. Každé koleno pokľakne a každý jazyk vyzná.
Na slávu Boha Otca
Prečo však jedného dňa všetci pokľakneme a všetci vyznáme, že Ježiš Kristus je Pán? Urobíme to všetko „na slávu Boha Otca“ (Filipanom 2:11). To je v konečnom dôsledku hlavný dôvod všetkého. Preto sa Ježiš zriekol svojej rovnosti s Bohom. Aby bol ponížený a poslušný až po smrť na kríži. Aby ho potom Otec mohol nad všetko povýšiť a dať mu meno nad každé meno, aby tak každé koleno pokľaklo a každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus je Pán na slávu Boha Otca!
Priatelia, nebuďme pomýlení a nemyslime si, že tento svet sa točí okolo nás. Nikdy sa netočil a nikdy sa ani nebude. Vždy všetko bolo a vždy všetko bude o Bohu. Keď sa aj niečo deje v tvojom živote (či už dobré, alebo zlé), tak to je predovšetkým o Bohu a nie o tebe. Kríž bol predovšetkým o Ježišovej poslušnosti k Otcovi a nie o tvojej úžasnosti. Ježišova smrť bola predovšetkým preto, aby jedného dňa pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus je Pán a to na slávu Boha Otca, a nebola hlavne o tvojej záchrane z hriechov.
Mnohým ľuďom sa toto nebude páčiť a mnohí mi neporozumejú, pretože budú počuť ako hovorím, že Bohu na nás nezáleží a že všetko robí sebecky pre seba. No to nehovorím. Hovorím o tom, čo bolo pre Boha motívom č. 1 – bola to jeho sláva. A jeho sláva je najplnšie zjavená práve na kríži – pri našej záchrane! Tie dve nemožno rozdeliť; jeho slávu a našu spásu. Je to ako vstúpenie do vody a namočenie sa. Nedajú sa rozdeliť, no jedna sa nestane bez druhej. Najprv vstúpime do vody a až potom sa namočíme – aj keď sa nám to javí ako jedna udalosť. A tak isto aj Boh zjavuje svoju slávu (vstupuje do vody) a zároveň nás zachraňuje z našich hriechov (namočí sa). Človek nie je stredom vesmíru, Boh je.
Iba sme kládli základy
Posuňme sa ďalej. Vo verši 12 čítame: „Preto moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, a to nie len v mojej prítomnosti, ale ešte väčšmi teraz, v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse“ (Filipanom 2:12). Ak sa chceme dopracovať k jadru tejto dlhej vety, tak odstráňme všetky vsuvky a ostane nám holá veta: Preto s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Pavol mení tému, lenže tak to nie je. To spoznáme podľa toho, že túto vetu začína slovíčkom preto.
Pavol práve položil pevný základ, aby bol teraz schopný povedať, a aby Filipania boli schopní prijať, to, čo sa im chystá vysvetliť. Preto aj našich uplynulých 20 minút tejto kázne bolo v podstate kladenie základu pre túto jednu vetu: „Preto...s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse“ (Filipanom 1:12).
Pracujte na svojej spáse?!
Ako môžeme pracovať na svojej spáse? Nebola predsa celá reformácia o tom, že spása je z milosti, bez skutkov? Že iba Ježišova smrť a iba jeho krv je prostriedkom zmierenia medzi nami a Bohom? Že spásu je potrebné z milosti prijať vierou, bez skutkov zákona? Čo tým teda Pavol myslí, keď vraví, aby sme s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse?
Rozhodne nemyslí to, že máme k spáse niečo pridávať, alebo ju dopĺňať. Ježiš zomrel za naše hriechy „raz a navždy“ (Hebrejom 9:26) a „sme raz a navždy posvätení obetou tela Ježiša Krista“ (Hebrejom 10:10). Ježiš „raz navždy vošiel do svätyne...a tak získal večné vykúpenie“ (Hebrejom 9:12). „Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha.... Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú“ (Hebrejom 10:12.14). Koniec-koncov, posledné slová, ktoré Ježiš povedal z kríža boli: „Je dokonané!“ (Ján 19:30).
Ak teda Pavol nemyslí na to, aby sme k svojej spáse niečo pridávali, čo sa snaží povedať? Čo myslí tým, keď vraví: Pracujte na svojej spáse?
Profesionálny boxer a 60 ročný kazateľ
Snáď pomôže táto ilustrácia. Predstavte si človeka, ktorý posilňuje. On sám o sebe už má svaly, tie sú mu dané a nemôže ich stratiť. Posilňovanie je však o tom, že chce svojej svaly „zveľaďovať“. Sval síce môže rásť, ale stále ostáva svalom. Biceps profesionálneho boxera nie je o nič viac bicepsom, ako biceps škôlkára. Sval je stále svalom a má také isté stavebné jednotky a sa skladá z tých istých častí. Jediný rozdiel je iba v tom, že boxer si svoje svaly „zveľaďoval“ oveľa dlhšie a aktívnejšie.
Skúsme si to teraz preniesť na kresťana. Kresťan má svoju spásu, tá mu je daná a nemôže ju stratiť. Pracovanie na svojej spáse je však o tom, že svoju spásu „zveľaďujeme“ – posväcujeme sa, rastieme vo svätosti. Svätosť síce môže rásť, ale spása stále ostáva spásou. Spása 60 ročného kazateľa nie je o nič viac spásou, ako spása novoobráteného teenagera. Spása je stále spásou a obsahuje takého istého Spasiteľa a taký istý kríž. Jediný rozdiel je iba v tom, že 60 ročný kazateľ si svoju svätosť „zveľaďoval“ oveľa dlhšie a aktívnejšie.
Myslím si, že to, čo sa Pavol snaží povedať je, aby sme „zveľaďovali“ svoju spásu, svoj rast vo svätosti.
Prečo preto?
Späť k nášmu veršu. Pavol začína vetu slovom preto. Tak sa teda pýtam, prečo preto? Prečo nám Pavol hovorí, aby sme s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse? Pretože by nám v živote uniklo tak veľa.
Sú tisíce ľudí v Trnave, milióny ľudí na Slovensku a miliardy ľudí na svete, ktorí nepoznajú slávnu pravdu o Ježišovi Kristovi. Nevedia, že hoci bol Bohom, vzal na seba podobu človeka a stal sa jedným z nás. To všetko iba preto, aby spolu s Otcom uskutočnili svoj večný plán na záchranu hriešnych ľudí. Nevedia, a možno ani ty to ešte stále dnes nevieš, že Ježiš Kristus zomrel za hriechy každého jedného človeka, za hriechy minulé, dnešného rána, budúce. Za hriechy každého, kto vierou na neho zloží svoje hriechy, koho koleno sa pred ním skloní ešte dnes a koho jazyk ešte dnes vyzná, na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán.
Preto ťa chcem vyzvať, aby si – ak si tak ešte neurobil – odovzdal svoj život Bohu a uznal ho ako Boha a Pána svojho života, lebo niet inej cesty.
Veď Boh
Hneď po Pavlovej výzve, aby sme pracovali na svojej spáse Pavol hovorí veľmi zarážajúcu vec: „Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte to, čo sa jemu páči“ (Filipanom 2:13). Tento verš prinesie bolesť hlavy mnohým ľuďom.
Zarážajúcou pravdou tohto verša je totiž to, že sme na Bohu 100%-ne závislí! Nie len v tom, čo robíme, ale dokonca aj v tom, čo chceme. Tento verš nám iba z časti odhaľuje Božiu moc a našu slabosť. A predostiera nám otázky, s ktorými cirkev bojuje už pol storočia: Prečo som kresťanom? Prečo som vlastne uveril?
Naša závislosť na Bohu je ÚPLNÁ
Biblia jasne odpovedá na každú z týchto otázok: Lebo Boh! Prečo som kresťanom? Lebo verím. Prečo však verím? Lebo Boh mi dal vieru. Čo tento verš prakticky znamená je to, že ak si niekedy urobil niečo dobré, tak do bol Boh, kto v tebe pôsobil. A ešte predtým, keď si to iba chcel a plánoval urobiť, aj to bola práca Boha v tvojom živote. Prakticky to znamená, že bez Boha nedokážeme nič dobré urobiť. Sme na ňom úplne závislí. Tento verš ďalej znamená, že veríme iba vďaka Božiemu pôsobeniu a dokonca ešte dávno, keď sme len zvažovali stať sa kresťanmi – už to bola Božia práca.
Mnoho ľudí sa pri tomto cíti veľmi neslobodne. Ak patríš k nim, tak si uvedom, že naozaj si neslobodný. No nie kvôli Bohu, ale kvôli hriechu. Uvedom si, že vo svojom srdci si nikdy opravdivo netúžil po Bohu. Naopak, odmietal si ho. Bolo to iba skrze Božiu zvrchovanú milosť a jeho mocné pôsobenie v tvojom živote, ktoré ťa k nemu priviedli – nie tvoje rozhodnutie. Tvoje rozhodnutie vždy bolo (a do konca tohto veku na zemi aj bude) od Boha utekať preč.
Preto pracujte...veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte
Toto je jedno z najväčších tajomstiev, ktoré možno nebudeme schopní pochopiť ani v nebi. Ako je to možné, že tieto dva verše stoja jeden vedľa druhého bez akéhokoľvek náznaku toho, že Pavla čo i len trochu trápi, ako si zjavne protirečia? Veď ako je možné nám niečo prikázať a niečo od nás očakávať (Preto s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse) a pritom vedieť, že to sami nedokážeme urobiť (Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte)?
Pre Pavla a pre Boha to očividne nie je problém a nie je potrebné, aby sme toto tajomstvo (nateraz) odhalili. Ponechávajú nás s týmto a s tým sa uspokojme: Pracuj na svojej spáse, ale vedz, že bez Boha by si na nej nepracoval.
Držiac sa slova života
S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. To je Boží príkaz pre nás toto ráno. Už vieme prečo to máme robiť (lebo Ježiš pre nás dosiahol toho tak veľa a nesmie sa stať, že nám to prejde pomedzi prsty), vieme čo máme robiť (pracovať na svojej spáse), ešte si odpovedzme na otázku: ako to máme robiť.
Ak by sme sa pozreli medzi verše 15 a 16 v gréčtine, tak by sme zistili, že medzi nimi nie je bodka, ale čiarka. Správny preklad veršov teda je taký, ako má Roháček a v Ekumenickom preklade by znel takto: „Uprostred neho žiarte ako hviezdy, ktoré osvecujú svet, držiac sa slova života.“
Pravda je taká, že stále žijeme vo svete, ktorý je v skutočnosti vojnovým poľom. Odohráva sa tu boj medzi Ježišom a jeho anjelmi a Satanom a jeho démonmi. Výsledok je jasný a nemenný: Baránok zvíťazil!, no boj ešte na nejakú dobu pokračuje. Ako vydržíme na tomto svete, uprostred všetkých tlakov v práci, škole a rodine? Ako môžeme „zveľaďovať“ svoju vieru, posväcovať sa v Kristovi? Pavol hovorí jasne: Držte sa slova života. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život“ (Ján 14:6) a „poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Ján 8:32). Preto neupúšťajme od jeho Slova, ktoré má moc nás zachovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára