Nech prinesie požehnanie všade tam, kde bude počutá.
Marek
- - - - - - -
26.6.2011 - O dvoch staviteľoch- stiahnite si kázeň - stiahnite si poznámky
O dvoch staviteľoch
Matúš 7:24-29
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oboril sa na ten dom, ale nezrútil sa, lebo mal základy na skale. No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oboril sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká. Keď Ježiš dokončil túto reč, zástupy žasli nad jeho učením. Učil ich totiž ako taký, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.
V Matúšovom evanjeliu máme jeden bohatý zväzok Ježišovho učenia, ktoré sme nazvali Kázeň na vrchu. Začína v 5. kapitole a končí v 7. kapitole a to je presne miesto, kde sa my nachádzame dnes ráno. Na konci 7. kapitoly. Na konci Kázne na vrchu.
Kto počúva?
Ježiš otvára tento posledný príbeh slovami: A tak každý, kto počúva tieto moje slová... (v. 24). Moje slová? Ktoré slová má Ježiš na mysli? Pamätajme na to, že sme na konci Kázne na vrchu. Ak by sme plynule čítali celého Matúša, tak by sme uvideli, že Ježiš tým myslí v úzkom kontexte celú Kázeň na vrchu (kap. 5-7) a v širšom kontexte všetko to, čo povedal, čiže celé Božie slovo, lebo on sám je Slovom od Boha (Ján 1:1.14).
Prosím vás, zdvihnite ruku všetci tí, čo ste niekedy čítali aspoň niekoľko veršov z Biblie. Ježiš hovorí o každej jednej osobe, ktorá sa toto ráno nachádza v tejto miestnosti. A ak si aj niekedy nečítal Bibliu, tak si ma pred pár minútami počúval, ako ju čítam, počul si „tieto [Ježišove] slová“. Dôvod, prečo toto hneď na začiatok hovorím je ten, že si musíme uvedomiť, že tento text je rovnako o nás, ako bol o nich!
Dvaja stavitelia, dva osudy
Ježiš nám v tomto krátkom príbehu hovorí o dvoch staviteľoch. Obaja stavajú. Obaja sú preskúšaní. Ale iba jeden ostane nakoniec stáť. Prečo je tomu tak? Čo sa nám Ježiš snaží povedať? Rozhodne niečo viac, ako len prednáška na tému „postav dom, zasaď strom“.
Odteraz by som sa chcel textom posúvať krížom-krážom. Chcel by som postaviť jedného staviteľa vedľa druhého. Pozerať na to, čo mali spoločné a čo odlišné. Nazrieť do tajomstva ich staviteľského úspechu a učiť sa od nich.
Skutočne počúvať znamená plniť
Ako sme už povedali, reč je tu o všetkých, ktorí počuli a počúvajú Ježišove slová. Či múdry, či nerozumný, všetci počujú. Toto majú spoločné. Keď Lukáš píše tento príbeh vo svojom evanjeliu, tak ho začína Ježišovými slovami: „Prečo ma oslovujete Pane, Pane, a nerobíte to, čo hovorím?“ (Lukáš 6:46). Inými slovami, je veľmi možné a veľmi ľahké Ježiša počúvať a jediná vec, ktorú s tým, čo počujeme urobíme, bude prikývnutie hlavou. Nemý súhlas. Ale ani sval na našom tele sa nepohne. Je to ako keď žena pozerá v televízii cvičenia na schudnutie, ale nezdvihne sa z kresla a neodloží čokoládu z ruky, iba prikyvuje hlavou a súhlasí s tým, čo tam robia a pritom očakáva, že sama schudne. Takí sú aj niektorí „kresťania“, ktorí počúvajú Ježiša, možno chodia do kostola, modlia sa, robia nábožné veci, no pritom všetko čo robia je to, že prikyvujú hlavou, ale v skutočnosti nerobia to, čo im Ježiš hovorí. Nemilujú Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celej svojej duše, celej svojej sily a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého! (Lukáš 10:27) Ak sa pýtaš, aké sú to tie Ježišove slová, tak to sú ony!
A ako o chvíľu uvidíme, to, čo urobíme s Ježišovými slovami je rozhodujúcim faktorom úspešnosti a odolnosti stavby nášho života.
Čo robí človeka múdrym, alebo bláznom?
Ježiš hovorí, že ten, kto počúva jeho slová, ten bude múdrym. Sám Pavol pripomína Timotejovi, že pozná „sväté Písma, ktoré [mu] môžu dať múdrosť na spásu a to vierou v Ježiša Krista“ (2 Timotejovi 3:15). Ján píše o tom, Ježiš je „plný milosti a pravdy“ (Ján 1:14). Slová Ježiša Krista sú slová Boha Všemohúceho. Každé jedno slovíčko, ktoré kedy vyšlo z Ježišových úst bolo Božie Slovo. Keď si Ježiš kýchol, Boh si kýchol! A keď Boh, ktorý všetko pozná a neuniknú mu ani tajomstvá a hĺbky ľudských sŕdc niečo povie, tak to je pravda a je to práve pravda, čo robí človeka múdrym!
No na druhej strane sú tu ľudia, ktorí počujú Ježiša, ale nerobia podľa slov, ktoré sa im nesú do uší. Ježiš ich volá nerozumnými. Naozaj neviem prečo sa prekladatelia ekumenického prekladu rozhodli preložiť toto slovo ako nerozumný. Skoro všade inde ho prekladajú ako blázon a dokonca v Títovi 3:9 ako hlupák! Toto mi pripomína podobenstvo o chamtivom boháčovi, ktoré Ježiš povedal. Bol človek, ktorý si toho veľa nahrabal až mal toho viac ako dosť. Nakoniec si povedal: „Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa! Ale Boh mu povedal: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahanobil? (Lukáš 12:19-20)
Sú to tvrdé slová. Príliš tvrdé na to, aby ich človek zniesol. Predstava toho, že jedného dňa budem stáť pred Bohom Stvoriteľom a to, čo vyjde z jeho úst bude „Ty blázon!“ je príšerná! Každý, kto nerobí tak, ako Ježiš hovorí je, podľa Svätého Božieho Slova, nerozumný a bláznivý hlupák! Prečo je tomu tak? Z jednoduchého dôvodu, myslí si, že Boh, ktorý hovorí sa mýli a myslí si, že on sám lepšie pozná pravdu.
Možno sú to naši rodičia, spolužiaci, kolegovia, učitelia, nadriadení. Tí všetci si myslia, že vedia lepšie, ako Boh a to je, podľa Biblie, bláznovstvom. Možno sú takí preto, lebo my, ktorí máme do svojich rúk zverenú Božiu pravdu, mlčíme – a to je nám na hanbu. No každý, kto má oči, každý, kto sa dnes ráno zobudil bol svedkom toho, že Boh je Bohom milosti a nie skutkov. Že Boh je Bohom živým a nie vymysleným. A tak nikto nebude mať pred Bohom výhovorky a nikto pred Bohom nepovie: Ja som nevedel!
Na akom základe staviaš svoj dom?
Dvaja stavitelia stavajú dva domy. Domy predstavujú naše životy. Miesto, ktorému zverujeme naše životy. Každí jeden z nás stavia dom. Každí jeden z nás buduje svoj život. Otázkou je: na akom základe staviaš?
Múdry človek stavia na skale. Bláznivý človek stavia na piesku. Stavať na skale je rozumné preto, lebo skala je pevná. Skala je odolná. Skala stojí a nič ňou nepohne. Na druhej strane piesok je pravým opakom. Jeho trvalosť sa rovná nule, jeho pevnosť sa rovná...ničomu, lebo piesok nie je pevný. Viete kto stavia na piesku? Trojročné dieťa, ktoré sa hrá s formičkami na pieskovisku, nie človek, ktorý vloží svoj život medzi steny svojho domu!
Čo je však tou skalou? Dávid plný radosti spieva „Hospodin je moja skala“ (Žalm 18:3). Pavol píše o Izraelitoch, ktorí putovali 40 rokov po púšti a pili vodu zo skaly, že „tou skalou bol Kristus“ (1 Korinťanom 10:4)! Stavať na skale znamená stavať na Kristovi, na jeho slovách. Ježiš povedal, že „nebo a zem sa pominú, ale [jeho] slová sa nikdy nepominú“ (Matúš 24:35).
Čo je potom pieskom? Všetko ostatné. Edward Mote pred 170 rokmi napísal pieseň Moja nádej stojí na ničom menej (My Hope is Built on Nothing Less). V refréne sa spieva:
Na Kristovi, pevnej Skale stojím,
(On Christ the solid Rock I stand,)
(On Christ the solid Rock I stand,)
Všetko ostatné je pieskom tekutým.
(All other ground is sinking sand.)
(All other ground is sinking sand.)
A mal pravdu. Ako Ježiš povedal: Všetko sa pominie, iba slová večného Krista sa nepominú. Preto iba Kristus je pevnou skalou a všetko ostatné je obyčajným pieskom.
Skala je tvrdá
Lukáš hovorí, že múdry staviteľ „kopal hlboko a základy položil na skale“ (Lukáš 6:48). Stavať na skale je oveľa ťažšie ako na piesku. Skala je tvrdým materiálom. Treba s ním doslova bojovať. Niekedy sa nám môže zdať, že sa nikam nehýbeme a to len preto, lebo kladieme základy do veľmi tvrdého, no spoľahlivého, materiálu. Charles Spurgeon toto vynikajúco zachytil vo svojej kázni na tento text. Vraví:
Jeden povie, „hľadal som Boha na modlitbách celé mesiace. Pre hriech som bol pokorený a zlomený celé týždne. A iba sem a tam mám nádeje, keď pohliadnem na ukrižovaného Spasiteľa. Mám iba málo potešenia a mnoho pochybností. S radosťou by som chcel mať plnosť svetla lásky vo svojom srdci, no svitaniu trvá dlho preniknúť.“ Nuž, Priateľu, staviaš pomaly, ale je isté, že nebudeš mať nijaký dôvod na ľutovanie tohto hlbokého kopania. Budeš mať malý dôvod na to, aby si smútil nad tým, že ti trvalo dlhšie dôjsť k pokoju, ako tvojmu náhlivému kamarátovi, lebo tvoj pokoj bude trvať večnosť, kým jeho nádej bude v oblakoch, ktoré sú odohnané vetrom.
Z tých dvoch domov, jeden bol nepochybne postavený s oveľa menším trápením, ako ten druhý. Kopať základy na tvrdých skalách, ako som už povedal, vyžaduje veľa času a námahy. Častokrát sa ten múdry staviteľ zastavil, aby si z čela zotrel pot. Častokrát sa odobral do postele zničený prácou dňa, a stále sa nad povrchom neukázal ani kameň. Jeho sused, naopak, vystaval steny, dosiahol vrch, už sa chystal položiť strechu a to všetko ešte predtým, ako sa nad zemou ukázalo sotva pol metra zo stavby múdreho staviteľa.[1]
Aká to len pravda! Či sa ti to už veľa krát nestalo, tak ako mne a mnohým kresťanom, že sa snažíš, bojuješ, zápasíš so sebou samým, so svojim hriechom a zdá sa, že nič z toho? Že sa iba ponáraš stále hlbšie a hlbšie a si Bohu vzdialenejší a vzdialenejší? Chcem ťa potom povzbudiť priateľu, je nádej. Je možné, že Boh od teba iba chce, aby si staval svoj dom na ešte hlbších základoch, lebo pre teba pripravuje niečo, pre čo musíš byť pevne zakorenený v Kristovom slove.
Búrka príde tak, či onak
Keď sa posunieme ďalej, tak zistíme, že ďalšou vecou, ktorá nasleduje, keď je stavba hotová je búrka. Ježiš hovorí, tak ako o múdrom, tak aj bláznivom staviteľovi: Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oboril sa na ten dom (vv. 25.27). Toto je pre mňa snáď najzarážajúcejšia skutočnosť na celom príbehu. Chápete? Búrka príde tak, či onak. To, že vo svete sú lejaky, prúdy vody a víchor nám je celkom jasné – veď sa pozrime na to, ako ťažko sa žije. Ako ťažko sa hľadá práca, ako ťažko sa udrží práca, ako ťažko sa vychovávajú deti, všetky problémy vo vzťahoch, so zdravým, starosti o budúcnosť! Ježiš však hovorí, že kresťania nebudú žiadnou výnimkou. Hovorí, že aj dom múdreho staviteľa sa dostane to priameho kontaktu s búrkou.
Ako tak pršalo pred niekoľkými dňami, pri Trnave úplne zatopilo dve dediny. Jedna z nich bola v údolí medzi dvoma vrchmi a všetka voda stiekla priamo do nej a celá dedina bola aspoň do výšky jedného metra zatopená. No Ježiš nám vraví, že búrka, o ktorej on hovorí sa oborí na dom. To slovo, oborí sa, obsahuje v sebe myšlienku násilia. To nie sú len nejaké potopy, ktoré potichu „priplávajú“ k domu, ale sú to násilné vody a vlny a vietor, ktoré násilne útočia na náš život. Alebo ešte takto: nie je to rieka, ktorá sa potichu vyliala zo svojho koryta a zatopila našu záhradu, je to priehrada, ktorá sa s rachotom pretrhla a ktorej cieľom je zničiť všetko čo máme.
Kresťan v búrke
Prečo však Ježiš neuchráni kresťanov od búrok? Prečo nie je tak vysokou skalou, ktorú neprevýšia ani tie najväčšie tsunami sveta? Jedným z hlavných dôvodov je snáď to, že nás miluje. Autor listu Hebrejom nám vraví, že „koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna“ (Hebrejom 12:6). Povieme si, „hmmm, táto prísna výchova je ale veľmi bolestivá“. A autor nám späť odpovedá: „Pravda, nijaká prísna výchova v tejto chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila“ (Hebrejom 12:11). A tým ovocím je nádej v Božej láske skrze Ducha Svätého. Pavol píše: „vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje[2], lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“ (Rimanom 5:3-5). Prečo nás teda Ježiš necháva prechádzať búrkami? Lebo nás miluje. Lebo sú to práve búrky, ktoré nás formujú a ktoré nás premieňajú na Kristovu podobu. Sám to posúď: kedy si, ako kresťan, viac porástol? Keď svietilo Slnko a ty si sa opaľoval v bezproblémovosti svojho života, alebo keď sa zatiahla obloha, prišla búrka a Boh ťa z nej zachránil? To je dôvod pre búrku. Pre nekresťanov: znamenie neustále blížiaceho sa súdu, pre kresťanov: zjavenie Božej slávy v jeho záchrane.
Skala zachráni, piesok zradí
A je to práve búrka, prívaly vôd a víchor čo násilne útočia na náš dom, ktoré skutočne preveria kvalitu našej stavby. No chcem, aby sme si všimli jednu vec, ktorá je veľmi zvláštna, aspoň pre mňa. Nič sa nehovorí o tom, ktorý dom bol lepší. Ktorý bol krajší. Ktorý bol z lepšieho materiálu. Ktorý mal lepšie vypálené tehly. Ktorý mal väčšiu záhradu. Podľa Ježišových slov je iba jedna vec, na ktorej skutočne záleží: on sám.
Niekedy sa nám môže zdať, že náš dom je obyčajnou chatrčou. Tu a tam máme diery v streche, podlaha nepríjemne vŕzga, zelený trávnik sa premenil na uschnutú lúku. Pozrieme sa vedľa na nášho neveriaceho kolegu, spolužiaka, kamaráta a vidíme majestátnosť jeho domu. Kvalitnú outdoorovú farbu, bezpečnostný systém, automatické zavlažovanie trávnika a povieme si: o čom to je? Toľko námahy pri kopaní do skaly a čo mám z toho? Zopár dosiek postĺkaných dokopy?!
Nepozeraj sa tak z úzka. Urob zopár krokov dozadu a uvidíš, že jeho dom stojí na piesku, ktorý je už teraz pomaly, ale isto odfukovaný vetrom. Ale tak isto uvidíš, že tvoj malý domček stojí na večnej skale, ktorá sa volá Kristus, Syn Boha živého. Jemu je vzdaná všetka sláva. Vôbec nezáleží na veľkosti našej stavby. Pozri sa na Babylonskú vežu. Hriešni ľudia chceli vystavať vežu, ktorá by svojím vrcholom siahala až do neba (Genezis 11:4). Lenže stavali na zlom základe a preto ich práca bola márna. Nezúfaj si, ak si myslíš, že tvoj maličký domček sa nedá ani porovnať so susedovou vilou. A máš inak pravdu. Nedá sa porovnať. Tvoj domček je 10 000 krát vzácnejší, ako jeho vila!
Kristus je oslávený, ja som zachránený
Tento príbeh nie je v skutočnosti o dvoch staviteľoch, ako sme si mohli najprv myslieť. Celý čas je o Kristovi. To on rozpráva, to on nám dáva silu napĺňať to, čo hovorí (Filipanom 2:13), to jeho slová nás robia múdrymi, to jeho slová sú skalou, na ktorej staviame, to on v búrke zachraňuje naše životy.
Múdremu staviteľovi bude život zachránený. Bláznivému staviteľovi bude odobraný. Kristus je životom (Ján 14:6) a odmietnuť Krista znamená odmietnuť život. Ak máš dnes ráno pocit, že tvoj život stojí na nespoľahlivom piesku, tak ťa vyzývam: zmeň svoje stavebné plány. Opusť stavbu, ktorá je odsúdená na zánik. Nevkladaj na také miesto svoj život. Príď aj v toto ráno ku Kristovi a polož hlboké základy na jeho Slove, ktoré ti zachovajú život aj v tých najkrutejších búrkach. V konečnom dôsledku nezáleží na tom ako staviaš, ale na čom staviaš. Sám sa nedokážeš zachrániť, tak príď k tomu Jedinému, ktorý to dokáže. A ak nevieš kde ho nájdeš, tak ti poradím: začni u kríža.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára