Oslo, Japonsko, Haiti. Kto je zodpovedný za tieto nešťastia? Kde bol vtedy Boh?
Prečo sa to
všetko vlastne stalo? A ako odpovedá Biblia na tieto otázky?
Tento seminár je prerobením a rozšírením môjho staršieho článku, podľa ktorého som nazval aj tento seminár: Kde bol Boh keď nastalo zemetrasenie? Seminár bol vyučovaný na KMCB 2011. Seminár si tak isto môžete stiahnuť ako PDF.
Pred menej ako týždňom uplynulo 10 rokov od
teroristického útoku na „Dvojičky“ v New Yorku. 11. septembra 2001 vleteli
dve lietadlá do budovy Svetového obchodného centra, jedno zasiahlo Pentagón
a jedno bolo vďaka odvahe cestujúcich zhodené na neobývanú plochu. Tisíce
ľudí mŕtvych. Celú planétu naplnila hrôza...
Pred takmer dvoma rokmi nastalo
zemetrasenie na Haiti. Výsledok? 316 000 ľudí mŕtvych, 300 000 zranených
a 1 000 000 bez domova. Skaza, na ktorú bolo ťažké sa i len pozerať. Ľudia
bez domova, spiaci v stanoch mnoho a mnoho mesiacov, kým sa medzi
nimi šírili najrôznejšie choroby. Celú planétu naplnila hrôza...
Pred pol rokom zasiahlo Japonsko ničivé
zemetrasenie, ktoré následne vyvolalo tsunami, ktoré ničili všetko, čo sa im
postavilo do cesty. Naviac, zemetrasenie vyvolalo nestabilitu v miestnej
jadrovej elektrárni. Celú planétu naplnila hrôza...
Pred dvoma mesiacmi prišla ďalšia správa,
tentoraz z Nórska. Mladý človek rozpútal peklo, keď zavraždil 100 ľudí. Po
ničivej explózii prišla streľba. Celú planétu naplnila hrôza...
Vždy na druhý deň po takýchto
katastrofách, sa v tlači a medzi ľuďmi vynára vždy tá istá otázka:
KDE BOL BOH?
Predhovor
Uvedomujem si, že ako ľudia nie sme všetko
schopní obsiahnuť a pochopiť. No i napriek tomu som presvedčený, že
Boh nám zjavil veľa múdrosti vo svojom slove, z ktorého môžeme čerpať.
Nechcem pôsobiť tak, že si myslím, že viem všetko. Som si vedomý toho, že mnoho
ľudí na konci tohto semináru nebudú súhlasiť so závermi, ku ktorým dospejem. Ale
či už nakoniec budeš súhlasiť, alebo nie, chcem ti niečo povedať: Počúvaj.
Počúvaj to, čo hovorí Božie slovo a tomu ver! Iba tam nájdeš pravdu.
Nemyslím si, že som kompetentný hovoriť na
túto tému preto, lebo som si toho veľa vytrpel. Preto sem neprichádzam
s tým, čo som si na vlastnej koži prežil, ale s tým, čo nachádzam
v Božom slove.
Cieľ seminára
Cieľom tohto seminára je pýtať sa ťažké
otázky a hľadať na ne odpovede. Kto je za toto všetko zodpovedný? Kde je
pri tomto všetkom Boh? Ak je naozaj tak mocný a taký milujúci, prečo sa
i tak dejú? Aká je Božia „zapojenosť“? Prečo sa toto všetko deje? Má to
vlastne nejaký zmysel? Celkovo sa budem snažiť odpovedať na tri otázky: (1) Kto
je zodpovedný za katastrofy?, (2) Kde je Boh počas katastrof? a (3) Prečo sa
dejú katastrofy?
Otázka
číslo 1: Kto je zodpovedný za katastrofy?
Prvou otázkou snáď je: Kto je zodpovedný
za katastrofy? Automaticky nás napadne Boh, pretože nie je v moci človeka,
aby spôsobil takéto udalosti – to dokáže jedine Boh. Veď predsa človek
nevyvolal zemetrasenie. A v prípade 11. septembra a Osla, keby
Boh chcel, tak tomu mohol zabrániť. Ultimátne je to aj tak Božia vina. Lenže tu
sa veľmi mýlime.
Teroristické útoky a hriechy človeka
je ľahké „vyriešiť“. Človek vo svojej hriešnosti koná zlo. Ale čo také
katastrofy? Niečo, čo jasne nie je v moci človeka, čo iba Boh dokáže?
Zemetrasenie, tsunami, hurikán?
Boh ustanovil človeka za pána stvoreného
sveta. Dal mu zem a príkaz, aby ju zveľaďoval (Genezis 1:27-31) a tak
sa človek stal jej správcom. No keď človek zhrešil, tak nepriniesol Božiu
kliatbu iba na seba, ale aj na to, čo mu „patrilo“ – tj. stvorený svet.
O tom hovorí apoštol Pavol, „Stvorenstvo nebolo totiž podrobené
pominuteľnosti dobrovoľne, ale skrze toho, ktorý ho podrobil“ (Rimanom 8:20).
Svet bol najprv stvorený ako nepominuteľný.
Boh na konci stvorenia povedal, že to všetko je „veľmi dobré“ (Genezis 1:31). Je
teda pre mňa veľmi ťažké veriť tomu, že Boh stvoril svet so zemetrasením,
požiarmi a rôznymi katastrofami, a i napriek tomu by ho nazval
veľmi dobrým.
Avšak, keď človek zhrešil, tak Boh
podrobil pominuteľnosti nielen človeka, ale spolu s ním aj všetko, čo bolo
pod jeho správou. Je dobré si všimnúť, že „skrze toho, ktorý ho podrobil“ sa
myslí „skrze Boha“. To je jasné z aspoň dvoch dôvodov: (1) Bol to Boh kto
podrobil človeka pominuteľnosti (Genezis 3:16-24) a tak je prirodzené, že
spolu s človekom Boh podrobil aj zvyšok sveta (ten predsa patril pod
správu človeka), (2) Satan ani nič iné vo stvorenstve nedisponuje takou mocou,
ktorá by bola schopná podrobiť celý svet (ktorý Boh prehlásil za veľmi dobrý)
pominuteľnosti.
Myslím si, že otázka číslo jedna je
zodpovedaná. Za katastrofy je zodpovedný človek a nie Boh. Ak máme byť na
niekoho nahnevaní, tak potom na seba a svoj hriech, nie na Boha.
Otázka číslo 2: Kde je Boh
počas katastrof?
To, čo určuje odpoveď na túto otázku je
naše chápanie Božej zvrchovanosti v našom svete. Charles Spurgeon povedal,
že Boh je zvrchovaný nad prachovými čiastočkami. Aby som ilustroval to, čo
Spurgeon povedal, Keď sa ráno zobudíš a ak svieti slnko do tvojej izby,
tak môžeš vidieť, ako sa v tom slnečnom lúči hmýri obrovské množstvo
prachu. A Spurgeon hovorí, že každý malý pohyb týchto čiastočiek je
riadený Bohom.
Aby som bol pred vami úprimný, tak poviem
niečo, s čím viacerí nebudú súhlasiť (alebo by to aspoň nepovedali tak
nahlas a priamo). Mojím presvedčením a porozumením Biblie je to, že
Boh je absolútne a ultimátne zvrchovaný vo všetkých veciach.
Pozrime sa na niekoľko veršov
z Biblie, ktoré toto skutočne učia:
Náreky 3:37-39 Kto
niečo povie a stane sa
bez toho, aby Pán rozkázal? Nevychádza z úst
Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý
na svoj hriech.
Daniel 4:31-32
[Nabúknecar] chválil som a oslavoval večne živého, lebo jeho vláda je večnou
vládou a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie. Všetci, čo obývajú
zem, sú pred ním považovaní za nič, on podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom
nebies a obyvateľmi zeme. Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániť
alebo mu povedať: Čo robíš?
Žalm 115:3 Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa
svojej vôle.
Jób 23:13 Veď si
robí, čo sa mu zachce. No on splní to, čo mi určil a na mysli má ešte veľa
takýchto vecí.
Izaiáš 14:26-27 Toto
je ustanovenie platné pre celú zem a ruka vystretá proti všetkým národom.
Hospodin zástupov rozhodol, ktože to prekazí? Jeho ruka je vystretá,
ktože ju
odvráti?
Izaiáš 46:10 od
počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Hovorím:
Môj zámer trvá, všetko čo chcem, urobím.
Žalm 33:6-11
Hospodinovým slovom boli utvorené nebesia a dychom jeho úst všetky ich zástupy.
Zhromaždil morské vody ako do priehrady, oceány vlial do nádrží. Nech sa celá
zem bojí Hospodina,
nech sa ho obávajú všetci obyvatelia sveta, lebo povedal, a
stalo sa, rozkázal, a povstal svet. Hospodin marí zámery národov, navnivoč
privádza úmysly ľudí. Hospodinove zámery sú večné,
úmysly jeho srdca
pretrvávajú pokolenia.
Nehemiáš 9:6 Ty si
jediný, Hospodin, ty si stvoril nebesia, nebesia nebies a všetky ich zástupy,
zem a všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty všetkému dávaš
život a nebeské zástupy sa ti klaňajú.
Jeremiáš 14:22 či sú
medzi modlami národov také, ktoré dávajú dážď? Alebo dajú nebesá pŕšky? Či
nie si to ty, Hospodin,
Bože náš? V teba dúfame,
lebo ty si utvoril toto
všetko.
Rimanom 13:1 Každý
nech sa podriadi vrchnosti. Lebo niet vrchnosti, ak len nie od Boha, a tie,
ktoré sú, ustanovil Boh.
Jób 1:21-22 Hospodin
dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina. Keď sa toto všetko
dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.
Jób 2:10 Jób jej
odpovedal: Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať
od Boha a zlé nie? Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil.
Ján 19:10-11 Pilát mu
povedal: Ty sa so mnou nerozprávaš? Neuvedomuješ si, že mám moc prepustiť ťa
a mám moc ťa aj ukrižovať? Ježiš mu odpovedal: Nemal by si nado mnou nijakú
moc, keby ti to nebolo dané zhora.
Izaiáš 45:5-7 Ja som
Hospodin, iného niet. okrem mňa niet Boha. Opásal som ťa, hoci si ma
nepoznal. Aby si od východu slnka i od jeho západu uvedomili, že okrem mňa
niet iného. Ja som, Hospodin, iného niet. Utváram svetlo a tvorím tmu. Pôsobím
blaho a tvorím biedu.
Ja, Hospodin, to všetko tvorím.
Jozua 11:20 Hospodin
im totiž naplnil srdcia vzdorom, aby bojovali proti izraelu a padli pod kliatbu.
Nezmiloval sa nad nimi, ale vyhubil ich, ako prikázal Hospodin Mojžišovi.
1 Samuelova 2:6-8
Hospodin usmrcuje i oživuje, vrhá do ríše mŕtvych i vyvádza odtiaľ. Hospodin
ochudobňuje i obohacuje, ponižuje i povyšuje, bedára dvíha z prachu, chudobného
vyťahuje z blata,
Exodus 4:11 Hospodin
mu však odpovedal: Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým,
vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja, Hospodin?
Kazateľ 7:13-14 Pozri
na Božie dielo! Kto môže narovnať, čo on skrivil? V dobrý deň užívaj dobro a
v zlý deň pozri: tak prvý, ako aj druhý urobil Boh na to, aby človek
nezistil, čo príde po ňom.
Genezis 50:20 Vy ste
proti mne osnovali zlo, Boh to však osnovoval[1]
na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým
ľuďom.
Efežanom 1:11
[V Ježišovi] sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia
toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle.
Príslovia 20:24 Kroky
muža vedie Hospodin, ako môže človek svojej ceste rozumieť?
Príslovia 16:33 Lós
sa síce hádže do náprsného vrecka, každé rozhodnutie je však od Hospodina.
Jeremiáš 10:23 Viem,
Hospodin, že človek nemá v moci svoju cestu, že nikto, kto chodí, neusmerňuje
svoje kroky.
Izaiáš 63:17 Prečo
nás, Hospodin, odkláňaš od svojich ciest; zatvrdzuješ naše srdcia pred bázňou
voči tebe?
Rimanom 9:19-21
Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli? Ó,
človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo
si ma takto urobil? Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej
hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?
Rimanom 11:8 ako je
napísané: Izaiáš sa odvažuje povedať: Boh
im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli – až do
dnešného dňa.
Ján 12:40 Preto
nemohli uveriť, lebo Izaiáš inde povedal: Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli
a srdcom
nespoznali a neobrátili sa, a aby som ich neuzdravil.
Fyzikálne zákony VS Božia
moc
Zmýšľanie kresťanov v 21. storočí sa
snaží byť opatrné a preto katastrofy a nešťastia vysvetľuje tak, že
Boh tieto udalosti jednoducho dopustil,
ale že inak s nimi nemá nič spoločné – to diabol a zlo vo svete.
Hlavným cieľom takéhoto názoru je to, aby neobžalovali Boha z hriechu –
niečo, čo je v priamom rozpore s Bibliou. Avšak, nevýhodou takéhoto
prístupu je to, že vytláča Božiu angažovanosť v našom svete. Snažíme sa
dosiahnuť, aby Boh bol spolu s nami „šokovaný“, „prekvapený„ – aby
„súcitil“ spolu s nami. John Piper napísal, že „to, čo robí úder kalamity
znesiteľným nie je to, že Boh zdiela naše šokovanie, ale že jeho trpká
prozreteľnosť je naložená štedrosťou lásky“[2].
Židia rozmýšľali úplne inak. Keď videli
dážď, tak nevideli len fyzikálny proces,
pri ktorom vodné pary vo vysokej výške pri ochladení kondenzujú a pri
dosiahnutí dostatočnej hmotnosti začnú hromadne padať na zem. Keď žid videl
padať dážď, tak v tom videl Božiu aktivitu, nie pasivitu. Elíhu povedal,
„Zaiste, Boh je veľký a my ho nepoznáme.... Priťahuje kvapky vody, čo sa
potom z hmly zrážajú ako dážď, ktorý dávajú oblaky a hojne prší na
ľudí“ (Jób 36:26-18)[3]
. Toto bolo vnímanie židov. Samozrejme, niekto môže namietať, že to bolo preto,
lebo nemali dostatočné poznanie a nevedeli, ako veci presne fungujú. Avšak
my sme vzali naše poznanie až priďaleko a svojimi fyzikálnymi zákonmi sme
Boha vytlačili z tohto sveta a označili za nepotrebného – veď máme
fyziku, nie?
Čo sa snažím povedať je to, že Boh nie len
pasívne dopúšťa katastrofy, on je do
nich aktívne zapojený!
Človek hreší, Boh pôsobí
Viem, že niektorí budú v tomto bode
so mnou nesúhlasiť. Ich dôvodom je predovšetkým to, že sa im zdá, že
z katastrof a zla vo svete obviňujem Boha. Avšak
v predchádzajúcej časti som jasne povedal, že nemáme obviňovať Boha, ale
človeka, ktorý svojou vzburou voči Bohu priniesol kliatbu nie len na seba, ale
i celý svet. Boh môže byť do niečoho
zapojený, no zároveň nebyť za to vinný. Stvoriteľ nemusí byť pod rovnakými
„pravidlami“, ako jeho stvorenie. Rodič nemusí byť pod rovnakými „pravidlami“
(napr. byť v posteli pred 22:00), ako jeho dieťa. Boh nám nie je rovný.
Čo s tým však urobíme? Všetky tieto
verše sa nachádzajú v Biblii a hovoria o Bohu veci, ktoré sa nám
nepáčia, dokonca sú nám nechutné a takýto Boh sa nám znechucuje. Ako by
sme len mali byť schopní milovať takéhoto Boha? Dá sa to vlastne?
Kríž je odpoveďou na
všetko
Preto som presvedčený o tom, že je
nemožné prijať takéto biblické učenie
o Bohu bez toho, aby sme sa súčasne pozerali na Kristov kríž. Tam
nachádzame odpovede na ťažké otázky. Tam nachádzame pokoj v tom, čo nám
inak pripadá ako chaos. Tam nelogické a nemilujúce sa stáva úplne logickým
a plným lásky.
Pozrime sa do štvrtej kapitoly Skutkov apoštolov.
Peter a Ján boli pred veľradou a nebojázne zvestovali Ježiša. Čítame
tam:
Keď ich počuli,
jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali: Pane, ty si stvoril nebo a
zem, more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého povedal ústami
nášho otca Dávida, tvojho služobníka: Prečo
sa búria pohania a národy snujú daromné plány? Povstali pozemskí králi a
vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému. Veď v tomto
meste sa Herodes a Pontský Pilát naozaj spolčili s pohanmi a s izraelským
ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby
vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať
(Skutky 4:24-28).
Tu je pre nás odokrytý jediný kľúč, ktorý
nám je schopný pomôcť s týmto faktom. Z nejakého dôvodu, ani
pisatelia Biblie, ani veriaci na samých počiatkoch cirkvi nemali problém
s tým, že za zlo hriechu je úplne zodpovedný človek a zároveň je to Boží
úplný plán. Čítame tam, že vina za Ježišovu smrť je na rukách Herodesa, Pontského
Piláta, pohanov a izraelského ľudu. To je úplne jasné každému. To oni sú za to zodpovední a tak isto
aj vinovatí. No zároveň tam čítame, že títo všetci boli v skutočnosti
v Božích službách a (i keď nevedome) poslúchali ho na slovo.
Pozrime sa trochu bližšie na verš 28. Oni
„vykonali všetko to, čo tvoja ruka a
tvoj zámer vopred určil, že sa má
stať“. Ruka je prejavom Božej aktivity,
nie pasivity. Zámer je prejavom Božej úmyselnosti,
nie dopustenia. Je to pre našu otupenosť a neochotu veriť tomu, čo učí
Písmo, že nechceme takéto veci prijať.
Ešte raz chcem zdôrazniť dôležitosť kríža.
Bez neho budeme takéhoto Boha neznášať. Iba keď uvidíme, ako Božia úplná zvrchovanosť pôsobí pre dobro
tých, ktorí ho milujú a sú povolaní podľa jeho predsavzatia (Rimanom 8:28),
iba vtedy budeme schopní prijať učenie Biblie o tom, že náš Boh nie len
dopúšťa nešťastia, on ich spôsobuje – no vždy pre dobro tých, ktorí ho milujú
a sú povolaní podľa jeho predsavzatia (Rimanom 8:28)!
Otázka #3: Prečo sa to stalo?
Je Boh naozaj len malým chlapcom, ktorý má
potešenie v smrti ľudí? Rozhodne nie! Sám hovorí: „Veď nemám záľubu
v smrti toho, kto musí zomrieť – znie výrok Hospodina, Pána“ (Ezechiel
18:32). Tak prečo sa potom toto všetko deje? Vidím aspoň štyri dôvody: (1)
Chce, aby ľudia vytriezveli zo svojej opitosti falošného bezpečia bez Boha
a aby sa k nemu navrátili (2) Chce nám ukázať, že koniec sa
nezadržateľne blíži, (3) Chce nám ukázať závažnosť a realitu hriechu, a (4)
Chcem nám ukázať, že existuje nádej.
1)
Chce, aby ľudia vytriezveli zo svojej opilosti falošného bezpečia bez Boha
a aby sa k nemu navrátili
Ľudia sú vraždení inými ľuďmi. Ľudia
zomierajú následkami katastrof. To je takou istou pravdou dnes, ako to bolo pre
Ježiša pred 2 000 rokmi.
„V tom čase prišli
za ním [Ježišom] nejakí ľudia a rozprávali mu o Galilejčanoch,
ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami. On im odpovedal: Myslíte si, že
spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní
Galilejčania? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne
zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža
v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní Jeruzalemčania?
Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete takisto“ (Lukáš
13:1-5).
Ježiš hovorí, že ťažké veci v našich
životoch sa dajú práve preto, aby sme vytriezveli z nášho falošného pocitu
toho, že všetko je OK. Nie je! Pokiaľ nežijeme s Bohom v mieri, nič
na svete nie je OK. Sám Ježiš hovorí, že títo ľudia neboli o nič horší ako
ostatní, ale majú slúžiť ako výstraha a pripomienka pre tých, čo vidia ich
skazu. Japonci nie sú o nič horší ľudia ako Rusi, Američania, Slováci,
Rómovia, či Africké kmene. „Všetci
zhrešili a nemajú Božiu slávu“ (Rimanom 3:23) a „mzdou hriechu je smrť“
(Rimanom 6:23). To, čo sa stalo hokejistom v lietadle si právom zaslúži celý
svet. Preto nám toto má slúžiť ako výstraha, že ak nebudeme činiť pokánie,
všetci zahynieme takisto.
Chcem tu iba poukázať na to, že Ježiš nerozlišuje
medzi smrťou spôsobenou človekom (Pilát) a smrťou spôsobenou katastrofou (veža
v Siloe). A tak oboje, 11. september, ale i zemetrasenie
v Japonsku sú nám oboje výzvou k pokániu.
2)
Chce nám ukázať, že koniec sa nezadržateľne blíži
Ježiš povedal
svojim učeníkom: „Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch,
neľakajte sa! Toto sa musí stať, ale to ešte nebude koniec. Národ povstane
proti národu, kráľovstvo proti kráľovstvu. Na mnohých miestach budú
zemetrasenia a nastane hlad. To bude začiatok útrap“ (Marek 13:7-8).
Nemyslím si, že práve tieto udalosti sú
tým hlavným a posledným ukazovateľom toho, že sa blíži koniec. Veď sa
predsa už stali horšie udalosti (Holokaust: viac ako 6,000,000 židov;
ničivejšie zemetrasenia ako bolo to na Haiti). Avšak všetky tieto udalosti nám majú
neustále pripomínať, že Deň Pánov sa nezadržateľne blíži.
3)
Chce nám ukázať závažnosť a realitu hriechu
Pavol v liste Rimanom hovorí, že
odvtedy, ako bolo celé stvorenstvo Bohom podrobené pominuteľnosti, „túžobne
očakáva zjavenie Božích synov....všetko stvorenstvo až podnes spoločne vzdychá
a spoločne trpí pôrodné bolesti“ (Rimanom 8:19.22).
Keď vidíme požiare, povodne, tornáda,
hurikány, zemetrasenie, tsunami a ďalšie katastrofy, tak si spomeňme:
pôrodné bolesti! Sme takí šikovní a rýchli s umlčaním vlastného svedomia,
takže tie najhoršie hriechy tohto sveta sa nám zdajú v poriadku. Dokážeme
sa smiať na seriáloch a filmoch, kde každí spí s každým, kde sa
v každom diely pije. Zlo na tomto svete prosperuje
a v posledných rokoch sa dokonca aj podporuje! Preto si Boh povedal: Nepočúvajú. Zatvárajú si oči, umlčujú
svedomie. Ale viem, na čo budú odpovedať. Bolesť! Tú pocítia, tú neodignorujú! Nech
ich prebudí, nech ich strasie, nech ich preberie. Aby ma videli a hľadali!
A keď ma budú hľadať, ja sa im dám nájsť.
Tim Keller,
ktorý je kazateľom v New Yorku na Manhattane povedal, že nedeľu po útoku
na Svetové obchodné centrum bola návštevnosť jeho zboru (ale i iných)
dvojnásobná, takže sa ľudia nezmestili a robili sa špeciálne bohoslužby. Od
vtedy sa veľmi zvýšil rast evanjelikálnych zborov v New Yorku.[4]
4)
Chce nám ukázať, že existuje nádej
Pavol však nakoniec dodáva, že „trvá však
nádej, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody
a slávy Božích detí (Rimanom 8:20-21). Predchádzajúce tri dôvody sú pre
neveriacich, ako znamenie prichádzajúceho súdu a neodvratnej potreby činiť
pokánie. Tento posledný dôvod je však pre veriacich, ako pripomenutie nádeje,
ktorú máme. Že tento svet neostane takýto navždy, ale že bude oslobodený do
slobody a slávy nás, Božích detí. To je tak isto aj priamym pripomenutím
nášho vlastného stavu a budúceho vykúpenia. Prichádza deň, kedy budeme tam,
kde už viac nie je ani smrť, ani smútok, ani nárek a ani bolesť (Zjavenie
21:4).
Záver
Sú to ťažké veci. Mnohým spôsobili
trápenie, niektorí dokonca nahlas povedali, že odmietajú veriť v takého
Boha. Otázkou však ostáva: Je toto naozaj Bohom Biblie? Boh Biblie je Boh,
ktorý riadi všetko na svete a to takým spôsobom, aby to čo najviac
zjavovalo jeho samého a jeho slávu, a aby to v konečnom dôsledku
prinieslo iba dobro tým, ktorí ho milujú a sú povolaní podľa jeho
predsavzatia (Rimanom 8:28). Iba s krížom pred očami budeme niekedy
schopní prijať takéhoto Boha. Náš Boh je mocný a miluje svoje deti!
[1] Slov. ekum. preklad: „Vy
ste proti mne osnovali [chashab] zlo, Boh to však obrátil [chashab]
na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým
ľuďom.” Hebrejské slovo chashab
(H2803) je rovnaké v oboch prípadoch a preto správnejší preklad je ako
vyššie uvedený.
[2] Piper, John. The Misery of Job and the Mercy of God
(2002), s. 9. ISBN 9781581344554
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára