Kde bol Boh keď sa dejú katastrofy?

Oslo, Japonsko, Haiti. Kto je zodpovedný za tieto nešťastia? Kde bol vtedy Boh? 

Prečo sa to všetko vlastne stalo? A ako odpovedá Biblia na tieto otázky?

Tento seminár je prerobením a rozšírením môjho staršieho článku, podľa ktorého som nazval aj tento seminár: Kde bol Boh keď nastalo zemetrasenie? Seminár bol vyučovaný na KMCB 2011. Seminár si tak isto môžete stiahnuť ako PDF. 

Pred menej ako týždňom uplynulo 10 rokov od teroristického útoku na „Dvojičky“ v New Yorku. 11. septembra 2001 vleteli dve lietadlá do budovy Svetového obchodného centra, jedno zasiahlo Pentagón a jedno bolo vďaka odvahe cestujúcich zhodené na neobývanú plochu. Tisíce ľudí mŕtvych. Celú planétu naplnila hrôza...

Pred takmer dvoma rokmi nastalo zemetrasenie na Haiti. Výsledok? 316 000 ľudí mŕtvych, 300 000 zranených a 1 000 000 bez domova. Skaza, na ktorú bolo ťažké sa i len pozerať. Ľudia bez domova, spiaci v stanoch mnoho a mnoho mesiacov, kým sa medzi nimi šírili najrôznejšie choroby. Celú planétu naplnila hrôza...

Pred pol rokom zasiahlo Japonsko ničivé zemetrasenie, ktoré následne vyvolalo tsunami, ktoré ničili všetko, čo sa im postavilo do cesty. Naviac, zemetrasenie vyvolalo nestabilitu v miestnej jadrovej elektrárni. Celú planétu naplnila hrôza...

Pred dvoma mesiacmi prišla ďalšia správa, tentoraz z Nórska. Mladý človek rozpútal peklo, keď zavraždil 100 ľudí. Po ničivej explózii prišla streľba. Celú planétu naplnila hrôza...

Vždy na druhý deň po takýchto katastrofách, sa v tlači a medzi ľuďmi vynára vždy tá istá otázka: KDE BOL BOH?

Predhovor

Uvedomujem si, že ako ľudia nie sme všetko schopní obsiahnuť a pochopiť. No i napriek tomu som presvedčený, že Boh nám zjavil veľa múdrosti vo svojom slove, z ktorého môžeme čerpať. Nechcem pôsobiť tak, že si myslím, že viem všetko. Som si vedomý toho, že mnoho ľudí na konci tohto semináru nebudú súhlasiť so závermi, ku ktorým dospejem. Ale či už nakoniec budeš súhlasiť, alebo nie, chcem ti niečo povedať: Počúvaj. Počúvaj to, čo hovorí Božie slovo a tomu ver! Iba tam nájdeš pravdu.

Nemyslím si, že som kompetentný hovoriť na túto tému preto, lebo som si toho veľa vytrpel. Preto sem neprichádzam s tým, čo som si na vlastnej koži prežil, ale s tým, čo nachádzam v Božom slove.

Cieľ seminára

Cieľom tohto seminára je pýtať sa ťažké otázky a hľadať na ne odpovede. Kto je za toto všetko zodpovedný? Kde je pri tomto všetkom Boh? Ak je naozaj tak mocný a taký milujúci, prečo sa i tak dejú? Aká je Božia „zapojenosť“? Prečo sa toto všetko deje? Má to vlastne nejaký zmysel? Celkovo sa budem snažiť odpovedať na tri otázky: (1) Kto je zodpovedný za katastrofy?, (2) Kde je Boh počas katastrof? a (3) Prečo sa dejú katastrofy?

Otázka číslo 1: Kto je zodpovedný za katastrofy?

Prvou otázkou snáď je: Kto je zodpovedný za katastrofy? Automaticky nás napadne Boh, pretože nie je v moci človeka, aby spôsobil takéto udalosti – to dokáže jedine Boh. Veď predsa človek nevyvolal zemetrasenie. A v prípade 11. septembra a Osla, keby Boh chcel, tak tomu mohol zabrániť. Ultimátne je to aj tak Božia vina. Lenže tu sa veľmi mýlime.

Teroristické útoky a hriechy človeka je ľahké „vyriešiť“. Človek vo svojej hriešnosti koná zlo. Ale čo také katastrofy? Niečo, čo jasne nie je v moci človeka, čo iba Boh dokáže? Zemetrasenie, tsunami, hurikán?

Boh ustanovil človeka za pána stvoreného sveta. Dal mu zem a príkaz, aby ju zveľaďoval (Genezis 1:27-31) a tak sa človek stal jej správcom. No keď človek zhrešil, tak nepriniesol Božiu kliatbu iba na seba, ale aj na to, čo mu „patrilo“ – tj. stvorený svet. O tom hovorí apoštol Pavol, „Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti dobrovoľne, ale skrze toho, ktorý ho podrobil“ (Rimanom 8:20). Svet bol najprv stvorený ako nepominuteľný. Boh na konci stvorenia povedal, že to všetko je „veľmi dobré“ (Genezis 1:31). Je teda pre mňa veľmi ťažké veriť tomu, že Boh stvoril svet so zemetrasením, požiarmi a rôznymi katastrofami, a i napriek tomu by ho nazval veľmi dobrým.

Avšak, keď človek zhrešil, tak Boh podrobil pominuteľnosti nielen človeka, ale spolu s ním aj všetko, čo bolo pod jeho správou. Je dobré si všimnúť, že „skrze toho, ktorý ho podrobil“ sa myslí „skrze Boha“. To je jasné z aspoň dvoch dôvodov: (1) Bol to Boh kto podrobil človeka pominuteľnosti (Genezis 3:16-24) a tak je prirodzené, že spolu s človekom Boh podrobil aj zvyšok sveta (ten predsa patril pod správu človeka), (2) Satan ani nič iné vo stvorenstve nedisponuje takou mocou, ktorá by bola schopná podrobiť celý svet (ktorý Boh prehlásil za veľmi dobrý) pominuteľnosti.

Myslím si, že otázka číslo jedna je zodpovedaná. Za katastrofy je zodpovedný človek a nie Boh. Ak máme byť na niekoho nahnevaní, tak potom na seba a svoj hriech, nie na Boha.

Otázka číslo 2: Kde je Boh počas katastrof?

To, čo určuje odpoveď na túto otázku je naše chápanie Božej zvrchovanosti v našom svete. Charles Spurgeon povedal, že Boh je zvrchovaný nad prachovými čiastočkami. Aby som ilustroval to, čo Spurgeon povedal, Keď sa ráno zobudíš a ak svieti slnko do tvojej izby, tak môžeš vidieť, ako sa v tom slnečnom lúči hmýri obrovské množstvo prachu. A Spurgeon hovorí, že každý malý pohyb týchto čiastočiek je riadený Bohom.

Aby som bol pred vami úprimný, tak poviem niečo, s čím viacerí nebudú súhlasiť (alebo by to aspoň nepovedali tak nahlas a priamo). Mojím presvedčením a porozumením Biblie je to, že Boh je absolútne a ultimátne zvrchovaný vo všetkých veciach.

Pozrime sa na niekoľko veršov z Biblie, ktoré toto skutočne učia:

Náreky 3:37-39 Kto niečo povie a stane sa
bez toho, aby Pán rozkázal? Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech.

Daniel 4:31-32 [Nabúknecar] chválil som a oslavoval večne živého, lebo jeho vláda je večnou vládou a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie. Všetci, čo obývajú zem, sú pred ním považovaní za nič, on podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme. Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániť alebo mu povedať: Čo robíš?

Žalm 115:3 Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle.

Jób 23:13 Veď si robí, čo sa mu zachce. No on splní to, čo mi určil a na mysli má ešte veľa takýchto vecí.

Izaiáš 14:26-27 Toto je ustanovenie platné pre celú zem a ruka vystretá proti všetkým národom. Hospodin zástupov rozhodol, ktože to prekazí? Jeho ruka je vystretá,
ktože ju odvráti?

Izaiáš 46:10 od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Hovorím: Môj zámer trvá, všetko čo chcem, urobím.

Žalm 33:6-11 Hospodinovým slovom boli utvorené nebesia a dychom jeho úst všetky ich zástupy. Zhromaždil morské vody ako do priehrady, oceány vlial do nádrží. Nech sa celá zem bojí Hospodina,
nech sa ho obávajú všetci obyvatelia sveta, lebo povedal, a stalo sa, rozkázal, a povstal svet. Hospodin marí zámery národov, navnivoč privádza úmysly ľudí. Hospodinove zámery sú večné,
úmysly jeho srdca pretrvávajú pokolenia.

Nehemiáš 9:6 Ty si jediný, Hospodin, ty si stvoril nebesia, nebesia nebies a všetky ich zástupy, zem a všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty všetkému dávaš život a nebeské zástupy sa ti klaňajú.

Jeremiáš 14:22 či sú medzi modlami národov také, ktoré dávajú dážď? Alebo dajú nebesá pŕšky? Či nie si to ty, Hospodin,
Bože náš? V teba dúfame,
lebo ty si utvoril toto všetko.

Rimanom 13:1 Každý nech sa podriadi vrchnosti. Lebo niet vrchnosti, ak len nie od Boha, a tie, ktoré sú, ustanovil Boh.

Jób 1:21-22 Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina. Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.

Jób 2:10 Jób jej odpovedal: Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie? Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil.

Ján 19:10-11 Pilát mu povedal: Ty sa so mnou nerozprávaš? Neuvedomuješ si, že mám moc prepustiť ťa a mám moc ťa aj ukrižovať? Ježiš mu odpovedal: Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora.

Izaiáš 45:5-7 Ja som Hospodin, iného niet. okrem mňa niet Boha. Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal. Aby si od východu slnka i od jeho západu uvedomili, že okrem mňa niet iného. Ja som, Hospodin, iného niet. Utváram svetlo a tvorím tmu. Pôsobím blaho a tvorím biedu.
Ja, Hospodin, to všetko tvorím.

Jozua 11:20 Hospodin im totiž naplnil srdcia vzdorom, aby bojovali proti izraelu a padli pod kliatbu. Nezmiloval sa nad nimi, ale vyhubil ich, ako prikázal Hospodin Mojžišovi.

1 Samuelova 2:6-8 Hospodin usmrcuje i oživuje, vrhá do ríše mŕtvych i vyvádza odtiaľ. Hospodin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje i povyšuje, bedára dvíha z prachu, chudobného vyťahuje z blata,

Exodus 4:11 Hospodin mu však odpovedal: Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja, Hospodin?

Kazateľ 7:13-14 Pozri na Božie dielo! Kto môže narovnať, čo on skrivil? V dobrý deň užívaj dobro a v zlý deň pozri: tak prvý, ako aj druhý urobil Boh na to, aby človek nezistil, čo príde po ňom.

Genezis 50:20 Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však osnovoval[1] na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom.

Efežanom 1:11 [V Ježišovi] sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle.

Príslovia 20:24 Kroky muža vedie Hospodin, ako môže človek svojej ceste rozumieť?

Príslovia 16:33 Lós sa síce hádže do náprsného vrecka, každé rozhodnutie je však od Hospodina.

Jeremiáš 10:23 Viem, Hospodin, že človek nemá v moci svoju cestu, že nikto, kto chodí, neusmerňuje svoje kroky.

Izaiáš 63:17 Prečo nás, Hospodin, odkláňaš od svojich ciest; zatvrdzuješ naše srdcia pred bázňou voči tebe?

Rimanom 9:19-21 Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli? Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil? Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?

Rimanom 11:8 ako je napísané: Izaiáš sa odvažuje povedať: Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli – až do dnešného dňa.

Ján 12:40 Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš inde povedal: Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli
a srdcom nespoznali a neobrátili sa, a aby som ich neuzdravil.

Fyzikálne zákony VS Božia moc

Zmýšľanie kresťanov v 21. storočí sa snaží byť opatrné a preto katastrofy a nešťastia vysvetľuje tak, že Boh tieto udalosti jednoducho dopustil, ale že inak s nimi nemá nič spoločné – to diabol a zlo vo svete. Hlavným cieľom takéhoto názoru je to, aby neobžalovali Boha z hriechu – niečo, čo je v priamom rozpore s Bibliou. Avšak, nevýhodou takéhoto prístupu je to, že vytláča Božiu angažovanosť v našom svete. Snažíme sa dosiahnuť, aby Boh bol spolu s nami „šokovaný“, „prekvapený„ – aby „súcitil“ spolu s nami. John Piper napísal, že „to, čo robí úder kalamity znesiteľným nie je to, že Boh zdiela naše šokovanie, ale že jeho trpká prozreteľnosť je naložená štedrosťou lásky“[2].

Židia rozmýšľali úplne inak. Keď videli dážď, tak nevideli len fyzikálny proces, pri ktorom vodné pary vo vysokej výške pri ochladení kondenzujú a pri dosiahnutí dostatočnej hmotnosti začnú hromadne padať na zem. Keď žid videl padať dážď, tak v tom videl Božiu aktivitu, nie pasivitu. Elíhu povedal, „Zaiste, Boh je veľký a my ho nepoznáme.... Priťahuje kvapky vody, čo sa potom z hmly zrážajú ako dážď, ktorý dávajú oblaky a hojne prší na ľudí“ (Jób 36:26-18)[3] . Toto bolo vnímanie židov. Samozrejme, niekto môže namietať, že to bolo preto, lebo nemali dostatočné poznanie a nevedeli, ako veci presne fungujú. Avšak my sme vzali naše poznanie až priďaleko a svojimi fyzikálnymi zákonmi sme Boha vytlačili z tohto sveta a označili za nepotrebného – veď máme fyziku, nie?

Čo sa snažím povedať je to, že Boh nie len pasívne dopúšťa katastrofy, on je do nich aktívne zapojený!

Človek hreší, Boh pôsobí

Viem, že niektorí budú v tomto bode so mnou nesúhlasiť. Ich dôvodom je predovšetkým to, že sa im zdá, že z katastrof a zla vo svete obviňujem Boha. Avšak v predchádzajúcej časti som jasne povedal, že nemáme obviňovať Boha, ale človeka, ktorý svojou vzburou voči Bohu priniesol kliatbu nie len na seba, ale i celý svet. Boh môže byť do niečoho zapojený, no zároveň nebyť za to vinný. Stvoriteľ nemusí byť pod rovnakými „pravidlami“, ako jeho stvorenie. Rodič nemusí byť pod rovnakými „pravidlami“ (napr. byť v posteli pred 22:00), ako jeho dieťa. Boh nám nie je rovný.

Čo s tým však urobíme? Všetky tieto verše sa nachádzajú v Biblii a hovoria o Bohu veci, ktoré sa nám nepáčia, dokonca sú nám nechutné a takýto Boh sa nám znechucuje. Ako by sme len mali byť schopní milovať takéhoto Boha? Dá sa to vlastne?

Kríž je odpoveďou na všetko

Preto som presvedčený o tom, že je nemožné prijať takéto biblické učenie o Bohu bez toho, aby sme sa súčasne pozerali na Kristov kríž. Tam nachádzame odpovede na ťažké otázky. Tam nachádzame pokoj v tom, čo nám inak pripadá ako chaos. Tam nelogické a nemilujúce sa stáva úplne logickým a plným lásky.

Pozrime sa do štvrtej kapitoly Skutkov apoštolov. Peter a Ján boli pred veľradou a nebojázne zvestovali Ježiša. Čítame tam:

Keď ich počuli, jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali: Pane, ty si stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého povedal ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka: Prečo sa búria pohania a národy snujú daromné plány? Povstali pozemskí králi a vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému. Veď v tomto meste sa Herodes a Pontský Pilát naozaj spolčili s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať (Skutky 4:24-28).

Tu je pre nás odokrytý jediný kľúč, ktorý nám je schopný pomôcť s týmto faktom. Z nejakého dôvodu, ani pisatelia Biblie, ani veriaci na samých počiatkoch cirkvi nemali problém s tým, že za zlo hriechu je úplne zodpovedný človek a zároveň je to Boží úplný plán. Čítame tam, že vina za Ježišovu smrť je na rukách Herodesa, Pontského Piláta, pohanov a izraelského ľudu. To je úplne jasné každému. To oni sú za to zodpovední a tak isto aj vinovatí. No zároveň tam čítame, že títo všetci boli v skutočnosti v Božích službách a (i keď nevedome) poslúchali ho na slovo.

Pozrime sa trochu bližšie na verš 28. Oni „vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať“. Ruka je prejavom Božej aktivity, nie pasivity. Zámer je prejavom Božej úmyselnosti, nie dopustenia. Je to pre našu otupenosť a neochotu veriť tomu, čo učí Písmo, že nechceme takéto veci prijať.

Ešte raz chcem zdôrazniť dôležitosť kríža. Bez neho budeme takéhoto Boha neznášať. Iba keď uvidíme, ako Božia úplná zvrchovanosť pôsobí pre dobro tých, ktorí ho milujú a sú povolaní podľa jeho predsavzatia (Rimanom 8:28), iba vtedy budeme schopní prijať učenie Biblie o tom, že náš Boh nie len dopúšťa nešťastia, on ich spôsobuje – no vždy pre dobro tých, ktorí ho milujú a sú povolaní podľa jeho predsavzatia (Rimanom 8:28)!

Otázka #3: Prečo sa to stalo?

Je Boh naozaj len malým chlapcom, ktorý má potešenie v smrti ľudí? Rozhodne nie! Sám hovorí: „Veď nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť – znie výrok Hospodina, Pána“ (Ezechiel 18:32). Tak prečo sa potom toto všetko deje? Vidím aspoň štyri dôvody: (1) Chce, aby ľudia vytriezveli zo svojej opitosti falošného bezpečia bez Boha a aby sa k nemu navrátili (2) Chce nám ukázať, že koniec sa nezadržateľne blíži, (3) Chce nám ukázať závažnosť a realitu hriechu, a (4) Chcem nám ukázať, že existuje nádej.

1) Chce, aby ľudia vytriezveli zo svojej opilosti falošného bezpečia bez Boha a aby sa k nemu navrátili

Ľudia sú vraždení inými ľuďmi. Ľudia zomierajú následkami katastrof. To je takou istou pravdou dnes, ako to bolo pre Ježiša pred 2 000 rokmi.

„V tom čase prišli za ním [Ježišom] nejakí ľudia a rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami. On im odpovedal: Myslíte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní Jeruzalemčania? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete takisto“ (Lukáš 13:1-5).

Ježiš hovorí, že ťažké veci v našich životoch sa dajú práve preto, aby sme vytriezveli z nášho falošného pocitu toho, že všetko je OK. Nie je! Pokiaľ nežijeme s Bohom v mieri, nič na svete nie je OK. Sám Ježiš hovorí, že títo ľudia neboli o nič horší ako ostatní, ale majú slúžiť ako výstraha a pripomienka pre tých, čo vidia ich skazu. Japonci nie sú o nič horší ľudia ako Rusi, Američania, Slováci, Rómovia, či Africké kmene. „Všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu“ (Rimanom 3:23) a „mzdou hriechu je smrť“ (Rimanom 6:23). To, čo sa stalo hokejistom v lietadle si právom zaslúži celý svet. Preto nám toto má slúžiť ako výstraha, že ak nebudeme činiť pokánie, všetci zahynieme takisto.

Chcem tu iba poukázať na to, že Ježiš nerozlišuje medzi smrťou spôsobenou človekom (Pilát) a smrťou spôsobenou katastrofou (veža v Siloe). A tak oboje, 11. september, ale i zemetrasenie v Japonsku sú nám oboje výzvou k pokániu.

2) Chce nám ukázať, že koniec sa nezadržateľne blíži

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa! Toto sa musí stať, ale to ešte nebude koniec. Národ povstane proti národu, kráľovstvo proti kráľovstvu. Na mnohých miestach budú zemetrasenia a nastane hlad. To bude začiatok útrap“ (Marek 13:7-8).

Nemyslím si, že práve tieto udalosti sú tým hlavným a posledným ukazovateľom toho, že sa blíži koniec. Veď sa predsa už stali horšie udalosti (Holokaust: viac ako 6,000,000 židov; ničivejšie zemetrasenia ako bolo to na Haiti). Avšak všetky tieto udalosti nám majú neustále pripomínať, že Deň Pánov sa nezadržateľne blíži.

3) Chce nám ukázať závažnosť a realitu hriechu

Pavol v liste Rimanom hovorí, že odvtedy, ako bolo celé stvorenstvo Bohom podrobené pominuteľnosti, „túžobne očakáva zjavenie Božích synov....všetko stvorenstvo až podnes spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti“ (Rimanom 8:19.22).

Keď vidíme požiare, povodne, tornáda, hurikány, zemetrasenie, tsunami a ďalšie katastrofy, tak si spomeňme: pôrodné bolesti! Sme takí šikovní a rýchli s umlčaním vlastného svedomia, takže tie najhoršie hriechy tohto sveta sa nám zdajú v poriadku. Dokážeme sa smiať na seriáloch a filmoch, kde každí spí s každým, kde sa v každom diely pije. Zlo na tomto svete prosperuje a v posledných rokoch sa dokonca aj podporuje! Preto si Boh povedal: Nepočúvajú. Zatvárajú si oči, umlčujú svedomie. Ale viem, na čo budú odpovedať. Bolesť! Tú pocítia, tú neodignorujú! Nech ich prebudí, nech ich strasie, nech ich preberie. Aby ma videli a hľadali! A keď ma budú hľadať, ja sa im dám nájsť.

Tim Keller, ktorý je kazateľom v New Yorku na Manhattane povedal, že nedeľu po útoku na Svetové obchodné centrum bola návštevnosť jeho zboru (ale i iných) dvojnásobná, takže sa ľudia nezmestili a robili sa špeciálne bohoslužby. Od vtedy sa veľmi zvýšil rast evanjelikálnych zborov v New Yorku.[4]

4) Chce nám ukázať, že existuje nádej

Pavol však nakoniec dodáva, že „trvá však nádej, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí (Rimanom 8:20-21). Predchádzajúce tri dôvody sú pre neveriacich, ako znamenie prichádzajúceho súdu a neodvratnej potreby činiť pokánie. Tento posledný dôvod je však pre veriacich, ako pripomenutie nádeje, ktorú máme. Že tento svet neostane takýto navždy, ale že bude oslobodený do slobody a slávy nás, Božích detí. To je tak isto aj priamym pripomenutím nášho vlastného stavu a budúceho vykúpenia. Prichádza deň, kedy budeme tam, kde už viac nie je ani smrť, ani smútok, ani nárek a ani bolesť (Zjavenie 21:4).

Záver

Sú to ťažké veci. Mnohým spôsobili trápenie, niektorí dokonca nahlas povedali, že odmietajú veriť v takého Boha. Otázkou však ostáva: Je toto naozaj Bohom Biblie? Boh Biblie je Boh, ktorý riadi všetko na svete a to takým spôsobom, aby to čo najviac zjavovalo jeho samého a jeho slávu, a aby to v konečnom dôsledku prinieslo iba dobro tým, ktorí ho milujú a sú povolaní podľa jeho predsavzatia (Rimanom 8:28). Iba s krížom pred očami budeme niekedy schopní prijať takéhoto Boha. Náš Boh je mocný a miluje svoje deti!

---

[1] Slov. ekum. preklad: „Vy ste proti mne osnovali [chashab] zlo, Boh to však obrátil [chashab] na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom.” Hebrejské slovo chashab (H2803) je rovnaké v oboch prípadoch a preto správnejší preklad je ako vyššie uvedený.

[2] Piper, John. The Misery of Job and the Mercy of God (2002), s. 9. ISBN 9781581344554 

[3] Jób je veľmi bohatý na Božiu aktivitu v prírode (Jób 36:26-41:26).

[4] http://thegospelcoalition.org/blogs/tgc/2011/09/08/new-yorks-post-911-church-boom/ (10.9.2011)