Nemám ružové okuliare
Neprišiel som sem ako človek, ktorý nosí ružové okuliare. Nemám romantické
očakávania ohľadom tvojej viery. Neočakávam, že tvoj duchovný stav je
v 100% stave. Neočakávam, že stíšenia a modlitba sú tvojou
každodennou skúsenosťou. A ak aj sú, tak nie som si istý, nakoľko sú pre
teba duchovným obohatením a nakoľko sa stretávaš s Hospodinom.
Neočakávam, že služba je pre teba vždy radosťou. Neočakávam, že nie si niekedy
sklamaný zo svojich spolu-vedúcich, zo svojej skupinky, zo svojej mládeže, zo
svojho zboru...sám zo seba.
Ježiš povedal svojim učeníkom: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba!
Každý deň nech vezme svoj kríž a nasleduje ma (Lukáš 9:23). Iba jeden druh ľudí
nesie svoj kríž – človek, ktorý ide na smrť. Čo Ježiš de facto hovorí svojim
učeníkom, a teda aj nám, je: Pokiaľ chceš byť mojim učeníkom, každý deň vezmi svoj kríž a zomri!
Zomri svojim plánom a túžbam, zomri svojim snom, zomri svojej rodine,
zomri svojej škole a svojej práci, zomri svojmu zboru, ...zomri sebe
samému. A ži pre mňa.
Priatelia, ešte pre nikoho nikdy nebolo zomieranie ľahkou vecou.
A k tomu zomrieť dobrým a zbožným veciam! Som tak veľmi rád, že
Ježiš zdôrazňuje to „každý deň“. Zomrieť raz sa nejako dá – nejako to pretrpím.
Ale opakovane zomierať je už makačka. A práve na tomto každodennom
zomieraní a nesení kríža, ako nasledujeme Pána Ježiša, závisí večnosť ohňa
našej viery. A preto sa na nás dnes nepozerám cez ružové okuliare, ale
pozerám sa na nás milostivými, no realistickými, očami Písma.
Ako prežiť prechod z abnormálneho do normálneho
O pár hodín nám končí už 21. KPM. Ono konferencie sú „nebezpečné“ v tom
(aj táto KPM je nebezpečná v tom), že vytvárajú špeciálne
a abnormálne duchovné prostredie, v ktorom prežívame Boha
a duchovnú realitu spôsobom, ktorý nezakúšame nikde inde. A ja viem,
a verím tomu, že mnohí z vás sa nachádzate v duchovných výškach
a že tieto dni boli pre vás toľko potrebným občerstvením – a Hospodinovi
nech je vzdaná za to sláva! Avšak ešte dnes večer prídeš domov, alebo na intrák.
Už zajtra budeš v škole, alebo v práci. Budeš opäť so svojou rodinou,
svojimi spolubývajúcimi. Niektorých rád uvidíš, iní ti zas budú liezť na nervy.
Budeš opäť bojovať so starými hriechmi. Opäť ťa navštívia pokušenia
a slabosti. A, žiaľ, pravda je taká, že nie vždy z nich vzídeš ako víťaz.
A mojím cieľom, za ktorý sa modlím, je, aby KPM nebolo takou
konferenciou, ktorú ti bude pripomínať len táto visačka. Naopak, nech táto KPM
je pamätaná v tvojom živote ako konferencia, kedy ťa Boh navštívil, kedy
ťa občerstvil, kedy ťa znovu-povolal do služby, kedy v tebe svojím Duchom
nanovo zapálil oheň viery, ktorý bude večne horieť. Mojou túžbou je, aby sme
všetci dnes odišli z KPM s večným ohňom, ktorý bude naveky horieť. Po
tom však, čo bol oheň založený nasleduje jedna veľmi dôležitá otázka: Ako ho
uchrániť pred vyhasnutím?
Učeníci v našej situácii
Chcel by som nás tu prirovnať ku Ježišovým učeníkom, cca 3 hodiny pre
Ježišovým zajatím v Getsemanskej záhrade. Podobne ako my, mali veľké
očakávania, čakali, čo bude nasledovať. Vedeli, dúfali, že to bude niečo veľké.
Lenže Ježiš vedel, že to nebude až tak moc príjemné. Vedel, že prídu ťažkosti,
vedel, že prídu bolesti. Vedel, že cena za jeho nasledovanie nebude malá.
A preto so svojimi učeníkmi strávil svoj posledný večer. Venoval im všetku
pozornosť a starostlivo si vyberal veci, ktoré im povie a slová, ktorými
im to povie. Toto obdobie niekoľkých hodín apoštol Ján dopodrobna opisuje vo
svojom evanjeliu a venuje mu až 5 kapitol (13-17)!
A práve v týchto piatich kapitolách by som chcel s vami
stráviť dnešné ráno. Chcem sa spolu s vami pozrieť na 5 vecí, ktoré Ježiš
hovorí svojim učeníkom tesne predtým, ako opustia „špeciálne a abnormálne
duchovné prostredie“, v ktorom posledné 3 roky žili, kým boli v jeho
prítomnosti. O pár hodín budú učeníci vrhnutí do „nemilosrdného“ sveta. A chcem,
aby týchto 5 vecí boli Božími zasľúbeniami, s ktorými odídeme z KPM.
1.
Jedine milosťou (Predpoveď Petrovho
zapretia) [Ján 13:36-38]
Mnohí majú tendenciu na konci dobrých konferencií dávať Bohu veľké
a odvážne sľuby – a nič proti nim! Avšak pri dávaní svojich sľuboch
akoby zabúdali na jednu veľmi dôležitú skutočnosť: stále sú hriešnikmi. Stále
sú nedokonalí. Stále potrebujú Božiu milosť a pomoc.
Toto bol Petrov problém: Dal Ježišovi sľub, ktorý chcel on sám dodržať. „Peter mu povedal: Pane,
prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život za teba položím! Ježiš mu odpovedal:
Život za mňa položíš? Amen, amen, hovorím ti, kohút ešte ani nezaspieva, a ty
ma tri razy zaprieš!“ (vv. 37-38). Ježiš mu odpovedá: Ty sám ma jedine keď tak
zradíš. A nebude to ani trvať dlho, nemusíš čakať roky na to, aby si
uvidel svoju skazenosť. Ukážem ti ju v plnej kráse behom pár hodín, len sa
pozeraj. A keď ju uvidíš, ostanú ti iba oči pre plač.
Lenže čo Ježiš urobil po tom, ako toto Petrovi povedal? Pokračuje
ďalej! Dáva im, vrátane Petra, zasľúbenia. Láme im, vrátane Petra, chlieb –
svoje telo, a dáva im piť víno – svoju krv. A Petra nevynecháva.
Nehovorí: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Vezmite a jedzte –
okrem Petra. Nie! Nedokonalý, hriešny, zbabelý Peter je plnohodnotným
prijímateľom všetkých týchto vecí. Vezmite a jedzte. Toto je moje telo,
ktoré sa dáva za vás všetkých. Áno,
aj za teba Peter. Prečo? Pretože všetko je z milosti.
Niektorí z vás ste dali tento víkend Bohu veľké sľuby a počas
nasledujúcich dní a týždňov sa budete snažiť o ich naplnenie. Nebuďme
si však nevedomí svojej vlastnej slabosti a nedokonalosti. S najväčšou
pravdepodobnosťou padneme. A keď
padneme (nie ak, ale keď), chcem, aby sme si spomenul na
Petra. Chcem, aby sme si spomenul na milosť. Tá iskra pre pretrvávajúci večný
oheň pochádza z ohniska Kristovej milosti.
Sme tu protestanti a všetci tu vyznávame historické protestantské sola gratia – jedine milosťou.
A všetci teologicky vyznávame,
že sme zachránení jedine milosťou, ale prakticky
vidím u nás niečo iné. Akoby, áno, na
začiatku sme zachránení milosťou, ale potom to je už na mne, aby som to dokázal, aby som vydržal, aby som „ostal spasený
milosťou“. Začíname milosťou, ale končíme skutkami. To je taká hlúposť. Veď
už len to, že si Bohu dal akýkoľvek sľub, alebo že chceš čokoľvek akokoľvek
inak robiť – už len toto tvoje chcenie je z Božej milosti (porov.
Filipanom 2:13) – ako potom by si to ty sám chcel naplniť?
Preto nezabúdajme nie len teologicky, ale aj prakticky na to, že sme
zachránení milosťou. Nie iba na začiatku, ale aj uprostred a aj na konci.
Pri dávaní sľubu, aj pri jeho plnení. Sme zachránení a Bohom Otcom naveky
prijatí skrze milosť, ktorú sme prijali vďaka Kristovej smrti na kríži
a jeho vzkriesení. Boh nás nemiluje Nie vďaka našej ohnivej viere. Nie
vďaka jej veľkosti. Sola gratia.
2.
Nie sme na to sami (Prisľúbenie Ducha
Svätého) [Ján 14:15-31]
Koľko len dôrazu tu Ježiš dáva na Božiu prítomnosť!
16 A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — 17 Ducha
pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho
poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo
vás. 18 Nenechám vás ako siroty,
prídem k vám..... 26 No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene,
ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.
Je smutné, že Duch Svätý sa často krát ocitá uprostred kontroverzných
charizmatických rozhovorov. Tu, v Jánovi 14:15 nachádzame úplne prvý titul
Ducha Svätého v Novej zmluve
a aký je? Nie Darca darov, ani Duch znamení či Uzdravenia. Je nazvaný
Tešiteľom. To je prvá vec, ktorú potrebujeme od Ducha Svätého: aby nás potešil.
Viac ako dary, viac ako zázraky, viac ako uzdravenie potrebujeme niekoho,
kto nás poteší, keď na nás doľahne tiaž života. A Ježiš veľmi dobre vie,
aké ťažkosti o chvíľu doľahnú na jeho učeníkov, ktorý budú potrebovať
tohto Tešiteľa viac, ako kedykoľvek predtým. Bez jeho „potešenia“ je bremeno
Kristovho povolania nasledovať ho a slúžiť mu nepríjemné a neznesiteľné.
Je to iba Kristov Duch, ktorý nás potešuje, rovnako, ako aj Ježiša bude potešovať
o pár hodín, keď sa bude krvopotne modliť v Getsemanskej záhrade. Bez
Tešiteľa je nemožné nasledovať Božiu vôľu a tešiť sa – robiť to
s radosťou.
A tak podobne to je aj s nami. Ideme späť do svojich životov,
ktoré nebudú ľahké. Ježiš žiadnemu svojmu učeníkovi nikdy nesľúbil ľahký život.
Práve naopak! V jeho Slove čítame: do Božieho kráľovstva máme vojsť cez
mnohé súženia (Skutky 14:22), A všetci, čo chcú žiť zbožne v Ježišovi Kristovi,
budú prenasledovaní (2 Timotejovi 3:12), Všetci vás budú nenávidieť pre moje
meno (Matúš 10:22). Človek, ktorý sa rozhodne verne a poslušne nasledovať
Krista bude potrebovať Tešiteľa. Život viery nie je ani lacný a ani ľahký.
O to viac to platí o viere, ktorá horí.
Život viery nie je ľahký život. Keď sa čo i len pozrieme do listu
Hebrejom 11. kapitoly a pozrieme sa niektorých hrdinov viery: Ábel, Noach,
Abrahám, Izák, Jákob, Jozef, Mojžiš, Gideón, Bárak, Samson, Jefte, Dávid, Samuel
a proroci – boli ich životy easy chill? Potom sú tu ďalší hrdinovia viery,
nemenovaní hrdinovia, „zakúsili výsmech a bičovanie, ba i okovy, aj väzenia. Kameňovali
ich, rozpiľovali, umierali pod mečom, chodili v ovčích a kozích kožiach, trpeli
núdzu, útlak a príkorie. Tí, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšťach a
horách, po jaskyniach a zemských roklinách“ (Hebrejom 36-38). Boli ich životy
viery ľahké? A to hovorím iba o tlakoch zvonka, nehovoriac
o tlakoch zvnútra. Chce sa ti vždy
čítať Bibliu? Chce sa ti vždy modliť? Chce sa ti vždy žiť sväto? Chce sa ti
vždy svedčiť? Chce?! Odpoveď poznáš sám.
A v týchto chvíľach, keď nie je ľahké byť kresťanom, keď sa
Kristov kríž zdá priťažký niesť, keď cesta hriechu je príťažlivejšia ako cesta
svätosti – práve vtedy potrebujeme pomoc Ducha Svätého. Radcu, Učiteľa,
Tešiteľa.
3.
Iba skrze Krista (Ježiš – pravý
vinič) [Ján 15:1-17]
Ďalšie zasľúbenie, ktoré vzápätí Ježiš dáva svojim učeníkom, a teda aj
nám dnes toto ráno, je: Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v
ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo
mňa nemôžete nič urobiť (v. 5). Ako môže byť absolútna neschopnosť konania
bez Krista nejakým dobrým zasľúbením? Apoštol Pavol toto celkom dobre ešte
vystihuje vo svojom liste Filipanom 2:12-13, kde hovorí: „s bázňou a chvením
pracujte na svojej spáse. Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu
páči.“ Inými slovami, bez Boha absolútne nedokážeme urobiť nič sväté.
Ak sa v tvojom živote bude nasledujúce týždne a mesiace odohrávať
niečo dobré, nie je to tvoja zásluha. Bez Boha by to nikdy nebolo. Ale dokonca
aj to, že teraz – v tejto chvíli – chceš,
aby sa dialo niečo dobré v tvojom živote, aj to je Božia práca
v tvojom srdci. Niektorých táto predstava frustruje, pretože sa cítia
bezmocní, no pre iných je toto zdrojom tej najväčšej sily, pretože vidia Boha,
ktorý je nadovšetko mocný.
Zmyslom tohtoročného KPM nie je zapáliť vašu vieru a urobiť ju takou,
ktorá večne horí. A dôvod, prečo to nie je cieľom KPM je to, čo to je pre
človeka nemožná. Nikto z nás sa vás tu nasnaží zapáliť, pretože nikto
z nás do nedokáže. O čo sme sa snažili na tomto KPM bolo vytvorenie
priestoru, v ktorom bude Pán Boh pôsobiť a v ktorom bude on zapaľovať vašu vieru pre svoju slávu.
Rozumieme tomu, že Boh je Bohom a my sme ľuďmi a že niektoré veci sú
ľuďom nemožné, ale Bohu je všetko
možné (Matúš 19:26). Preto sme sa počas celej konferencie modlili, aby Boh
urobil to nám nemožné: aby plameň vašej viery mocnel každý deň, až skrze tento
oheň Boh zapáli celú našu krajinu.
Poslednou vecou, ktorú chceme, aby ste robili, keď sa vrátite domov je, aby
ste sa snažili ešte viacej, budem na seba tvrdší a prísnejší a tento
krát sa to už podarí. Snaž sa čo najviac, daj do toho úplne všetko, ale
nezabúdaj pritom na Krista, pretože bez neho nemôžeš nič urobiť! Nič! Bez toho,
aby ťa nepodržal svojou milosťou si nebudeš chcieť čítať Bibliu, nebude sa ti
chcieť modliť, nebudeš slúžil s radosťou, nebudeš verne znášať tlaky
a ťažkosti, ktoré sú spojené s nasledovaním Krista.
A tak, ak bez neho naozaj nedokážeme vôbec nič, sú na mieste dve
modlitby: Prosba otca posadnutého chlapca: „Verím, pomôž mojej neviere!“ (Marek
9:24) a prosba učeníkov: „Daj nám väčšiu vieru!“ (Lukáš 17:5). Ty mi
pomôž, ty mi daj väčšiu vieru. Pretože bez teba nemôžem nič urobiť.
4.
Priprav sa na boj (Nenávisť sveta;
Ježiš zvíťazil nad svetom) [Ján 15:18-27, 16:25-33]
Predposlednú vec, ktorú chcem spomenúť je nepriateľstvo tohto sveta
a nepriateľstvo tvojho tela. Tento svet a tvoj starý človek (stará
hriešna prirodzenosť) budú spolu bojovať proti tvojej viere.
18 Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr
ako vás. 19 Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie
ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.
To, že nás svet nenávidí vidíme na rôznych miestach rôznym spôsobom. Či už
je to pohŕdanie nad nami pre našu vieru (aj jaj, ty kresťan, vy kresťania ste
takí..., atď.), alebo nepriame „prenasledovanie“ tých, čo chcú žiť zbožne (2
Timotejovi 3:12). Ako sme prenasledovaní dnes my, kresťania na Slovensku
v 21. storočí?
Ja definujem prenasledovanie
kresťanov ako akúkoľvek činnosť, ktorá má za svoj cieľ zničiť či inak
poškodiť vieru kresťana bez ohľadu na to, či je táto činnosť vykonávaná vedome.
Čiže, bránia ti tvoji rodičia navštevovať zbor? – prenasledovanie kresťana.
Pripomína ti diabol tvoje staré hriechy, za ktoré Kristus už zaplatil svojou
krvou? – prenasledovanie kresťana. Posmievajú sa ti ľudia pre vieru
a pohŕdajú tebou, nazývajú ťa fanatikom? – prenasledovanie kresťana. Chodíš
po Bratislave a zo všetkých strán sa na teba tlačia takmer až
pornografické plagáty skoro nahých žien? – prenasledovanie kresťana.
Existuje tzv. „Temná svätá trojica“: Satan, Svet, Starý človek (3s).
A títo traja urobia všetko preto, aby tvoja viera vychladla, aby opadla,
aby zoslabla. A Ježiš nás nielen varuje predtým, že toto príde, ale tak
isto nám dáva tú najúčinnejšiu zbraň: svoje víťazstvo nad svetom.
O kapitolu neskôr hovorí: Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som
premohol svet! (Ján 16:34). Máme nádej, pretože je tu niekto, kto zosadil túto
„temnú svätú trojicu“ z trónu nášho života a dosadil na ich miesto
vznešeného Boha. Ježiš nielen potlačil svet, ublížil mu, alebo ho zranil – on
ho premohol. Z pohľadu večnosti je Víťaz jasný. A tento Víťaz je na
tvojej strane a bojuje po tvojom boku a bojuje pre teba.
Preto buďme pripravení na boj, ktorý určite príde. Ale v tomto boji
o našu vieru nie sme sami. Máme na svojej strane Víťaza, ktorý nám zaistil
večné víťazstvo.
5.
Nie je to o tebe (Ježišova
veľkňazská modlitba) [Ján 17]
Avšak bolo by chybou, ak by sme si mysleli, že táto konferencia je o nás, že je o našej viere, že je o mne.
Táto konferencia vždy bola a vždy aj bude o Bohu, „veď od neho, prostredníctvom
neho a pre neho je všetko“ (Rimanom 11:36). Presne tak to bolo aj
s učeníkmi. Na konci svojho posledného niekoľkohodinového stretnutia
s učeníkmi sa Ježiš modlí. Je to jeho najdlhšia modlitba, ktorú máme
v Biblii zapísanú. A síce sa v tejto svojej „veľkňazskej
modlitbe“ modlí za svojich nasledovníkov, oni nie sú cieľom jeho modlitby. Cieľom jeho modlitby je Božia sláva.
Pozrime sa na to, ako veľmi je táto modlitba pretkaná Božou slávou:
1 Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil
teba. 4-5 Ja som ťa oslávil na zemi
tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv ma
u seba slávou, ktorú som mal pri tebe skôr, ako povstal svet! 10 A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo
je tvoje, je moje a ja som v nich oslávený. 18 Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta.
21-22 aby všetci boli jedno, ako ty,
Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty
poslal. A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my
jedno. 24 Otče, chcem, aby aj tí,
ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú
si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta.
A tak mojou otázkou je: Prečo Ježiš na konci tohto
niekoľkokapitolového oddielu obracia všetku pozornosť na Boha? Veď sa modlí za
nás, nie?! Tak prečo do toho tak moc motá Božiu slávu? Pretože všetko existuje
a všetko bolo stvorené na to, aby odzrkadľovalo slávu nášho Boha. Tento
vesmír bol stvorený na Božiu slávu. Život na tejto planéte bol stvorený na
Božiu slávu. Ľudia boli stvorení na Božiu slávu. Kristus prišiel na tento svet
na Božiu slávu – a pre jeho slávu šiel na kríž zomrieť a neskôr bol
vzkriesený. Na Božiu slávu sme my spasení. Táto konferencia je na Božiu slávu. Tento
deň je Bohom daný na zjavovanie, zakúšanie a chválenie jeho slávy.
Posledné dni sme sa rozprávali o viere, ktorá horí, ktorá zapaľuje,
ktorá je živá a mocná. Ale priatelia, Boh nám túto vieru nedáva na to, aby
sme ju len-tak mali, aby sme boli lepší ako ten od vedľa, aby sme pred sebou
napínali svoje duchovné bicepsy a porovnávali si, kto je väčší vo viere.
Boh nás volá do svojho spoločenstva a nám dáva živú vieru práve pre svoju
slávu – aby sme jasnejšie videli, poznali a zakúšali, že Hospodin je dobrý
(Žalm 34:8). „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde
som ja; aby videli moju slávu“ (Ján 17:24).
Bežíme beh viery
Neviem, aká je tvoja duchovná skúsenosť, ale ja sa stále viac a viac
učím o tom, že nasledovanie Krista je behom na dlhé trate. A niekedy
nám jednoducho dôjde dych. Niekedy jednoducho padneme vyprahnutí k zemi
a nevládzeme ďalej pokračovať. Pamätajme však na to, že tento beh
v prvom rade bežíme z milosti – z milosti sme ho začali
a z milosti aj prebehneme cieľovou čiarou. Na tejto ceste narazíme na
mnoho prekážok – tento svet sa nám bude snažiť hádzať polená pod nohy
a bude robiť všetko preto, aby sme to vzdali a šli domov. Ale
dúfajme, pretože spolu s nami beží Kristus, ktorý schytal všetky tie
polená a prekážky, ktoré do nás hádžu. Zároveň nezabúdajme na to, že
nebežíme sami, ale že na každom jednom kroku nás potešuje Kristov Duch – Tešiteľ.
A v neposlednom rade, nezabúdajme, prečo to vlastne bežíme.
V onen deň, keď víťazne prejdeme tou cieľovou čiarou sa celé zástupy
postavia a začnú tlieskať – ale nie nám. Budú tlieskať tomu, pre ktorého
sme celý ten beh bežali – budú tlieskať vyvýšenému Kristovi, pretože jemu patrí
všetka sláva. Preto bežme tak, preto sa usilujme o pretrvávajúci večný oheň
takým spôsobom, ktorý bude poukazovať na to, že to vôbec nie je o nás, ale
o Bohu.
Veľké veci sa udiali počas Veľkej noci. Ako sa však na ne pripravujeme? Alebo lepšie povedané, pripravujeme sa ne vôbec? Existuje síce tzv. 40 dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý niektorí kresťania dodržiavajú (nemám nevyhnutne na mysli pôst od jedla, ale pôst pre Boha, ktorý môže byť pôstom od mnohých vecí – napríklad u mňa a mojej priateľky od seriálov a filmov), ale nie mnohí ho využívajú pre svoje duchovné požehnanie. 
