Kázeň #11: Vznešené poznanie je viac, ako všetko

12.2.2012 - List Filipanom (6) - Vznešené poznanie je viac, ako všetko – stiahnite si kázeň

Filipanom 3:1-11

Napokon, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Mne nie je na ťarchu písať vám o tom istom a vás to utvrdí. Dajte si pozor na psov, dajte si pozor na zlých pracovníkov, dajte si pozor na rozrezancov. Veď my sme skutočne obrezaní, my, ktorí v Božom Duchu slúžime Bohu, chválime sa v Kristovi Ježišovi a nespoliehame sa na telo, hoci ja by som sa mohol spoliehať aj na telo. Ak si niekto iný myslí, že sa môže spoliehať na telo, tým skôr ja: na ôsmy deň som bol obrezaný, som z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, pokiaľ ide o vzťah k zákonu farizej, horlivý prenasledovateľ cirkvi a bol som bez úhony, čo sa týka spravodlivosti podľa zákona. No to, čo mi bolo ziskom, som pre Krista pokladal za stratu. A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista a bol v ňom ako človek bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale aby som mal spravodlivosť skrze vieru v Krista, spravodlivosť z Boha, založenú na viere; aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania i účasť na jeho utrpeniach. Beriem na seba podobu jeho smrti, aby som tak dosiahol vzkriesenie z mŕtvych.

Mojou dnešnou otázkou je: Akú hodnotu má pre teba Kristus? Všetko má svoju cenu. Aspoň, tak sa často hovorí. Ľudia od nás kúpia čas, energiu, majetok, talenty...čokoľvek nás napadne. A tak teda: Akú má hodnotu pre teba Kristus?

Dve skupiny ľudí

V dnešnom texte čítame o dvoch skupinách ľudí, ktoré existujú až do dnešného dňa a vidíme ich okolo seba. Tou prvou skupinou sú tí, ktorí sa spoliehajú sami na seba, svoje schopnosti a to, čo dokážu. Spoliehajú sa na svoje vonkajšie istoty, na telo. Pavol ich nazýva psami, zlými pracovníkmi a rozrezancami (v. 2). Druhou skupinou sú ľudia, ktorí sa spoliehajú na Boha. Nachádzajú svoje „bezpečie“ v Kristovi. Pavol o nich hovorí, že sa nespoliehajú na telo, ale slúžia Bohu a chvália sa v Kristovi Ježišovi (v. 3).

No keď Pavol o týchto skupinách píše, tak veľmi dobre vie, o čom hovorí, pretože sám jedného času patril do prvej skupiny a neskôr (po tom, čo uveril) zmenil tím a prešiel do druhej skupiny.

Pavol v prvej skupine

Keď sa pozrieme okolo seba, tak vidíme ľudí, ktorí si zakladajú na tom, čo majú, alebo čo dosiahli. Každý z nás hľadá niečo, o čo by sa mohol oprieť. Muž to môže hľadať v žene (a naopak), pracujúci vo výplatných páskach, študenti v známkach, dievčatá vo svojom vzhľade a obľúbenosti, chalani v sile a športe, deti vo svojich hračkách, atď.

Pavol to hľadal vo svojom náboženstve. Dáva nám tu veľmi dlhý list svojich „cirkevných úspechoch“: ôsmy deň bol obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, farizej, horlivý prenasledovateľ cirkvi a podľa zákona bez úhony (vv. 5-6).

Toto môžeme vidieť (a aj vidíme!) dnes v cirkvi. „Dnešný Pavol“ by asi napísal: Bol som riadne pokrstený, kresťan CB-čkár / AC-čkár / Baptista, z kresťanskej rodiny, kazateľ v miestnom zbore / vedúci mládeže/skupinky, bojujem proti sektám a zlému učeniu a podľa zákona som bez úhony.

Títo ľudia majú spoločnú jednu vec: zakladajú si na sebe. Iba oni a iba ich úspechy sú to, čo ich definuje, to, čo určuje ich hodnotu, to, pre čo žijú. Jediné čo vidia sú oni sami.

Pavol v druhej skupine

Pavol si však uvedomil, aké je bláznivé takto žiť. Zmenil tím a prešiel ku Kristovi. V tej chvíli sa všetko zmenilo a Pavol povedal: No to, čo mi bolo ziskom, som pre Krista pokladal za stratu (v. 7). Po tejto radikálnej zmene, ktorá sa odohrala v Pavlom živote (stretnutie s Kristom) sa zmenil Pavlov pohľad na všetko, čo mal a čo dosiahol. Zrazu sa na veci pozeral cez Krista. Pozrime sa, ako veľmi (11x) o ňom hovorí vo zvyšných veršoch (vv. 8-11):

No to, čo mi bolo ziskom, som pre Krista pokladal za stratu. A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista a bol v ňom ako človek bez vlastnej spravodlivosti..., ale aby som mal spravodlivosť skrze vieru v Krista, spravodlivosť z Boha, založenú na viere; aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania i účasť na jeho utrpeniach. Beriem na seba podobu jeho smrti, aby som tak dosiahol vzkriesenie z mŕtvych. (Ktoré je v skrze neho)

Bez Krista nakoniec zlyháš

Myslím, že je jasné, že Pavol nepokladá svoj starý spôsob žitia ako najlepší. Z toho plynie pre nás poučenie: Môžeš dodržiavať celý zákon a aj napriek tomu zlyháš. Môžeš byť dobrým človekom a aj napriek tomu zlyháš. Môžeš byť ukážkovým kresťanom a aj napriek tomu zlyháš. Môžeš vedúcim mládeže, kazateľom, starším, misionárom, vedúcim skupinky, alebo čohokoľvek a aj napriek tomu zlyháš. Pokiaľ, stredom tvojho života a tvojej práce nie je Kristus. Pavol bol ten „najčistokrvnejší“ Hebrej a najzapálenejší farizej, ale i napriek tomu to vzdal, lebo vedel, že ak si bude zakladať na sebe, a nie Kristovi, tak zlyhá.

Chcel by som sa teraz bližšie pozrieť na záver tejto pasáže. Lebo to, čo tu Pavol hovorí môže byť pre niektorých ľudí dosť ťažké stráviť. Hlavný rozdiel medzi prvou a druhou skupinou je prítomnosť Krista v nej. Preto sa pozrime na to, čo nám Ježiš ponúka a čo od nás Ježiš žiada. Prečo by sme vlastne chceli mať Krista? Oplatí sa to? Veď sa zdá, že pre Pavla Kristus znamenal stratu všetkého!

Čo nám Ježiš ponúka?

1.     Ježiš nám ponúka svoju spravodlivosť,

ktorú Boh prijme: „...aby som mal spravodlivosť skrze vieru v Krista“ (v. 9). To znamená, že sa konečne môžeš prestať snažiť Bohu zapáčiť, lebo v Kristovi sa mu už páčiš! Znamená to, že už viac nemusíš žiť v strachu a neistote, či ťa Boh prijme a či budeš dostatočne dobrý. V Kristovi si pre Boha dokonalý!

2.     Ježiš nám ponúka večný život,

ktorý nikdy neskončí a ktorého blaženosť prekoná aj tie najnepredstaviteľnejšie predstavy: „...aby som tak dosiahol vzkriesenie z mŕtvych“ (v. 11). Ježiš ti ponúka istotu prijatia. Ponúka ti Otca, ktorého na rozdiel od svojho pozemského, nikdy nenájdeš neochotného, unaveného, bez záujmu, urazeného, nahnevaného. Naopak, ponúka ti Otca, u ktorého máš vždy a všade 100% zaručené prijatie. Máš Otca, ktorý ti nikdy neprestane prejavovať svoju lásku a radosť z toho, že si jeho dieťaťom.

3.     Ježiš nám ponúka samého seba:

„...aby som získal Krista“ (v. 8). Čo to však znamená získať Krista? Čo vlastne získame? Pavol o tom jasne hovorí inde: „Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za náš všetkých, nedaroval s ním všetko?“ (Rimanom 8:32) V Kristovi od Otca dostávame všetko. Rozumieš tomu? Všetko. Všetko! Všetko máš  v Kristovi. Nie všetko, čo si myslíš, že je pre teba dobré, ale všetko, čo skutočne je pre teba dobré. Všetko je v Kristovi (Kolosanom 1:16-17) a Kristus je náš (Filipanom 3:8) a tak my máme všetko v ňom.  

Čo od nás Ježiš žiada?

Je iba jedna vec, ktorú od nás Ježiš žiada. Všetko. Pavol vraví, že pre Krista všetko ostatné stratil a pokladá to za odpad (v. 8). Ježiš skutočne od teba žiada všetko: tvoje vzdelanie, tvoju prácu, schopnosti, auto, techniku, rodičov, ženu / muža, deti, peniaze, zdravie, plnú chladničku, voľný čas, radosť, sny, túžby, počasie, atď. Koľko len ľudí sa Ježišovi otočilo chrbtom práve preto, lebo od nich žiadal všetko a oni neboli ochotní mu to dať? Koľko len ľudí ho za to vysmialo (a aj dnes vysmieva!)?

Prečo chce úplne všetko?

1.     Skutočne dobré veci nie sú zadarmo

Pozrime sa na jedno z podobenstiev, ktoré Ježiš hovorí svojim učeníkom o nebeskom kráľovstve (Matúš 13:44-46):

Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko čo mal, a kúpil ju.

Prečo si myslíš, že ten prvý človek „predal všetko, čo mal, a kúpil to pole“? Lebo nechcel mať nič iné, iba to pole? Prečo si nenechal svoj kvalitný dom so záhradou a mešec mincí v zálohe? Asi preto, lebo inak sa nedalo. To pole bolo také úžasné, že jeho hodnota bola taká vysoká, že musel predať všetko, aby ho mohol mať. Inými slovami, nemohol mať aj-aj. Musel si vybrať. Iba jedno dokázal utiahnuť. A svoje „poklady“ vymenil za skutočný Poklad. A druhý príklad je úplne taký istý. Všetky svoje krásne perly predal, aby získal Jednu drahocennú. Podstata je totiž v tom, že obaja ľudia poznali skutočnú hodnotu toho, čo sa im ponúkalo. Skús sa zamyslieť: Čo sú tvoje perly a poklady?

2.     Ak máš plné ruky, nič iné už nemôžeš prijať

Predstav si, že prichádzaš za Ježišom a chceš, aby ti dal požehnanie. Ale keď k nemu vystieraš ruky, tak v nich držíš svoju peňažensku, svoj počítač, svoje starosti, hriechy, atď. Kam si myslíš, že Ježiš zloží svoje požehnanie? Bude mať na to miesto? Ježiš od nás žiada, aby sme sa úplne vyprázdnili, aby nás potom mohol úplne naplniť. Ježiš nechce iba kúsok tvojho srdca, iba kúsok tvojej dôvery. Chce ho celé! Chce ju celú! Tak, ako žena chce, aby jej muž miloval iba ju a nijakú inú a tak aj Ježiš chce, aby sme milovali iba jeho a nikoho a nič iné. Lebo ak máš plné ruky, čo ešte môžeš prijať? Ak sa držíš svojej spravodlivosti, ako môžeš prijať tú Ježišovu? Ak lipneš na svojom starom živote, ako môžeš prijať večný život? Pusti sa týchto vecí a chyť sa Krista, lebo iba on ťa prevedie smrťou ku životu.

3.     Chce, aby si mal to, čo ťa urobí šťastným aj o 10 000 rokov

Ježiš nechce, aby sme boli šťastní dočasne, ale večne. Chce, aby veci, ktoré máš teraz ťa robili šťastným aj o 10 000 rokov vo večnosti. Môj počítač ma robil šťastným asi rok, potom sa začal kaziť a museli mi ho vymeniť. Môj iPhone ma robil šťastným asi pol roka, pred týždňom sa mi rozbil display. Ani môj iPhone, ani môj počítač, ani moja mama a oco a sestra, ani moja stredná či vysoká škola, ani moji priatelia a ani moje schopnosti ma nebudú robiť šťastným naveky. Technika sa pokazí, alzhaimer všetko vymaže, tí najbližší jedného dňa zomrú. A Ježiš túži po tom, aby si bol schopný aj v takejto situácii úprimne povedať: „Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina“ (Jób 1:21) – a aby si to nepovedal s trpkosťou a zaťatými zubmi, ale srdcom, ktoré je v Kristovi spokojné.

Oplatí sa to?  

Ježiš od náš žiada ÚPLNÚ odovzdanosť, aby nám dal ÚPLNÚ požehnanosť. Ježiš povedal: „Kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho“ (Matúš 16:25). U Boha stratiť znamená nájsť a zomrieť znamená žiť. Oplatí sa to? Uváž sám: Úplne mu odovzdáš svoje nedokonalosti a on ti úplne odovzdá svoju dokonalosť. Ty mu dáš svoju smrť, on dá tebe svoj život.

Ako stratiť všetko?

 Ako sa dostaneme tam, kde vidíme Pavla? Pavol mal toho naozaj veľa, ale všetkého sa zdal. Aj my máme toho veľa (máme viac, ako si myslíme), ale zdá sa nám, že je to také ťažké sa týchto vecí vzdať. Tak čo máme teda robiť? Ako dosiahneme to, že s radosťou budeme chcieť všetko stratiť? Čo zlomilo Pavla? Ako na to?

Poznanie

Myslím si, že kľúčovým veršom, dokonca aj kľúčovou frázou, dnešného textu je verš 8, kde Pavol hovorí o vznešenosti poznania Ježiša Krista, nášho Pána (v. 8). Čo týmto Pavol myslí? Aké je to poznanie? Sú to aspoň tieto tri:

1.     Zvrchované poznanie – ...vznešenosť poznania...

Grécke slovíčko, ktoré máme preložen‘﷽﷽﷽﷽﷽﷽﷽﷽: nie? Srrobiť? Ako tolebo iba on  polaé ako „vznešenosť“ nesie v sebe význam niečoho veľkého, čo ťa uchopí a čím sme „vlastnení“. Roháček to prekladá ako „zvrchovanosť“ poznania. Čiže poznanie Ježiša Krista, o ktorom Pavol hovorí je také poznanie, ktoré zďaleka prekonáva akékoľvek iné poznanie. Je to poznanie, ktoré je nadradené, vyššie, silnejšie a mocnejšie ako poznanie čohokoľvek iného. Znamená to, že tak dlho potrebujeme rozmýšľať nad Ježišom, dokiaľ nás tieto myšlienky „neovládnu“, dokiaľ sa nedostanú do nášho srdca. Ak nad ním premýšľaš iba 15 minút denne, tak neočakávaj, že to, čo o ňom vieš bude pre teba vznešené. Je to niečo podobné tomu, ako keď sa chlapec zaľúbi do dievčaťa. Zrazu je ním celý pohltený. Doslova študuje jej Facebook, Twitter, pozoruje to, ako sa správa, smeje, rozpráva, oblieka, čo si objedná na obed, aká je jej obľúbená farba, ročné obdobie... Dovtedy nad ňou rozmýšľa, pokiaľ mu predstava o nej nenaplní celú jeho myseľ. Vtedy je ochotný sa pre ňu vzdať čohokoľvek. Spánku, energie, peňazí, kamarátov, atď. pretože dovolil, aby to, čo o nej vie bolo v jeho živote zvrchovaným poznaním, vskutku vznešeným. Naplň svoju myseľ poznaním Ježiša, medituj nad Božím slovom každý deň.

 2.     Osobné poznanie – ...Krista Ježiša, nášho...

Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom cez prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. (Hebrejom 1:1-3)

Ježiš z Nazareta, nazývaný Kristus (Matúš 1:16). V ňom sa Boh zjavil najplnšie a dokonalo. Ježiš je zasľúbeným Vykupiteľom hriešneho človeka, ktorý sa dusí vo svojej vlastnej beznádeji. Jeho úlohou bolo vykonať Božiu záchrannú akciu. Akcia, ktorá ho stála vlastný život. Život Božieho jediného Syna  bol obetovaný pre záchranu tých, ktorí uveria, tých, ktorí pristúpia. Preto nemôžeme rozmýšľať o Ježišovi bez toho, aby sme o ňom nerozmýšľali ako o Kristovi, Mesiášovi, Pomazanom, tom, ktorý prišiel zomrieť za nás! Ježiša nemôžeme oddeliť od kríža. A až keď o ňom premýšľaš ako o tom, ktorý sa pre teba vzdal všetkého (a toho mal viac ako ty) nachádzaš slobodu urobiť pre neho to isté.

 3.     Pokorné poznanie – ...Pána.

Nakoniec, Pavol hovorí o vznešenom poznaní Krista Ježiša, nášho Pána. Preto keď k nemu pristupujeme, tak k nemu pristupujme s pokorou. Uvedomme si, že by sme o ňom nič nevedeli, keby sa nám nezjavil. Vedzme, že iba z jeho milosti môžeme k nemu pristupovať. Pristupujme k nemu s pokorou, pretože on je Pán a je hodný všetkej našej úcty. Veď aj Príslovia správne vravia: „pokorní vlastnia múdrosť“ (Príslovia 11:2).