Boj sa, ale neboj sa

Lukáš 12:4-7

4 Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo a potom už nič viac nemôžu urobiť! 5 Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý zabije a má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám: Toho sa bojte! 6 Či nepredávajú päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabúda. 7 Vy však máte spočítané aj vlasy na hlave. Nebojte sa, vy ste drahší ako mnoho vrabcov.

Tento krátky text je veľmi zvláštny, pretože sú v ňom akoby spojené dve mini-ponaučenia. Verše 4-5 je jedným a verše 6-7 je druhým. Ako spolu súvisia? Čo majú spoločné?

Vo veršoch 4-5 nám Ježiš hovorí o moci Boha a slabosti človeka. Hovorí, aby sme vo svojich ťažkých chvíľach hľadeli na veci v správnom pomere. Na Boha ako na toho, kto je Všemocný a na človeka, ktorý má len tak málo moci vo svojich rukách. Ježiš vraví, aby sme sa nebáli človeka, veď čo nám aj tak človek urobí? Najhoršiu vec, ktorú nám môže spôsobiť je to, že nás zabije. Ale pokiaľ žijeme s Kristom tak, ako máme (tak, ako žil napríklad Pavol), tak naša odpoveď znie: Pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk…Túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie... (Filipanom 1:21.23). No je tu Boh. Ten, ktorý dokáže zničiť nielen telo, ale má moc uvrhnúť človeka do pekla! Tento Boh je mocnejší ako akýkoľvek iný človek, pretože má dosah nielen na naše telá, ale aj na naše duše. On nie je človek. On je Boh. A toto poučenie zakončuje slovami: Áno, hovorím vám: Toho sa bojte!

Vo veršoch 6-7 nám Ježiš hovorí o Božej starostlivosti voči ľuďom. Ako ich má na mysli, ako mu na nich záleží, ako sa o nich stará. Inými slovami, ako ich miluje. A toto poučenie zakončuje slovami: Nebojte sa, vy ste drahší ako mnoho vrabcov.

V tejto pasáži máme dve mini-poučenia v jednom mini-rozprávaní. Každé z nich končí výzvami. V každom sa hovorí o strachu. A zdá sa, že si protirečia:

Verš 5: Áno, hovorím vám: Toho [Boha] sa bojte!
Verš 7: Nebojte sa, vy ste [tomu Bohu] drahší ako mnoho vrabcov.

Čo to znamená? Prečo takto Ježiš hovorí? Čo teraz? Máme sa ho báť, alebo nemáme? Toto je môj pokus o vysvetlenie:

V prvom mini-ponaučení (verše 4-5) nám Ježiš hovorí o sile a moci Boha. Uvedomenie si tejto skutočnosti by v nás malo vzbudiť strach, pretože náš Boh je mocný Boh. Práve preto nám autor listu Hebrejom hovorí, že „náš Boh je stravujúci oheň“ (Hebrejom 12:29). Stravujúci oheň páli a ničí. Nie je dobré naraziť na stravujúci oheň. 

A práve preto sa musíme báť.

Ale to nie je všetko. V tomto nie je žiadna nádej a toto mini-ponaučenie by vyvolalo v ľuďoch iba zúfalstvo a depresiu, keby nebolo druhého mini-ponaučenia. V ňom Ježiš hovorí o tom istom Bohu, ale tentokrát ako o Bohu, ktorý je plný lásky, starostlivosti a záujmu o človeka. 

A práve preto sa nemusíme báť.

Ako tieto dve veci idú dokopy? Myslím si, že je dôležité si uvedomiť pravdu toho, že Boh nemá všetkých ľudí rovnako rád. Svoje deti miluje viac, ako deti diabla (pozri Ján 8:42-44). A svoju moc použije inak pri svojich deťoch, ako pri diablových deťoch.

Keď k Bohu prídu deti diabla, tak Božia moc bude bojovať proti nim. Ale keď k Bohu prídu deti Boha, tak Božia moc bude bojovať za nich. Preto sa na jednej strane kresťania majú báť Boha (lebo je skutočne mocný!), ale na druhej strane môžu byť v pokoji a bez strachu (lebo je skutočne milujúci!).

Poslednou otázkou ostáva: Koho dieťaťom si ty? Bojuje Božia moc proti tebe, alebo za teba? Je to hrozná vec, upadnúť do rúk Boha, ktorý bojuje proti diablovi a jeho potomstvu.

Preto prijmi pozvanie od samotného Boha: 

Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi (Ján 1:12).