Ďalšie časti v sérii Márnotratný Boh:
Časť 1: Syn sa stratil a bol nájdený
Časť 3: Kto je Otec?
29.7.2012 - Márnotratný Boh (2): Skutočný starší brat (stiahnite si kázeň)
Lukáš 15:11-32
11 A pokračoval: Istý človek mal dvoch synov. 12
Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A
otec im majetok rozdelil. 13 Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal,
odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď
všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15
Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje
pole pásť svine. 16 A túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani
tie mu nikto nedal. 17 Vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov môjho
otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu
otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. 19 Nie som viac
hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. 20
Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal.
Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
21 Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac
hoden volať sa tvojím synom. 22 Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo
najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Vezmite
vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený,
a našiel sa. A všetci sa začali radovať. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa
vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo
sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. 27 Sluha odpovedal: Vrátil sa tvoj brat. Tvoj
otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý. 28 Starší syn sa však nahneval
a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi:
Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy
nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel
tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si
zabil vykŕmené teľa. 31 Ale otec mu povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a
všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento
tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
Pred dvoma týždňami sme spolu začali mini-sériu, ktorá je založená na
Ježišovom podobenstve o Stratenom
synovi (Lukáš 15:11-32). Táto mini-séria sa volá Márnotratný Boh a je inšpirovaná knihou s rovnakým názvom
od Tima Kellera (bola preložená do slovenčiny). Minule sme sa zamerali
predovšetkým na mladšieho brata, dnes sa zameriame hlavne na staršieho brata
a budúcu nedeľu sériu zakončíme samotným otcom. Táto mini-séria je v podstate
jednou veľkou kázňou rozdelenou na tri časti a chcem vás povzbudiť
k tomu, – ak ste tak neurobili – aby ste si vypočuli predchádzajúcu kázeň
a aj tú, ktorá bude budúci týždeň. Všetky kázne nájdete na zborovej
stránke www.cbtt.sk.
Pamätáme
ešte na mladšieho brata?
Mladší brat bol stredom nášho záujmu na minulej kázni, ale dnes sa
k nemu v krátkosti vráťme, aby sme si pripomenuli to najdôležitejšie:
Mladší brat jedného dňa prišiel za svojim otcom a povedal: „Otec, daj mi
podiel z majetku, ktorý mi patrí“ (Lukáš 15:12). Skutočnosť však bola taká, že
to, čo mu patrilo, by mu patrilo až po otcovej smrti a nie skôr. Preto to bola
veľmi odvážna a drzá žiadosť. Prakticky tým ukázal, čo bolo v jeho
srdci. Nebola to láska k otcovi, ale láska k otcovmu majetku.
Otec tejto žiadosti prekvapujúco vyhovel, mladší brat odišiel
a postupne všetko utratil. Nakoniec dopadol tak zle, že pásol svine mimo
svojej vlastnej krajiny a dokonca aj jedlo svíň bolo pre neho „príliš
dobré“ a nemohol sa ním nasýtiť. Vstúpil do seba a chcel sa vrátiť
späť k svojmu otcovi a byť jeho nádenníkom. Chcel si „odpracovať“
svoju cestu späť. Chcel si zaslúžiť to, že znova bude môcť predstúpiť pred
otca.
Ale otec ho prekvapil. Utekal mu v ústrety a spravil ho svojím plnohodnotným
synom. Dal mu tie najlepšie šaty v dome – jeho vlastné šaty! Dal mu
rodinný prsteň na ruku a obuv na nohy. Nedovolil mu, aby si „zaslúžil“
svoju cestu späť, on ho vzal späť.
Z milosti. Mladší brat pre to neurobil vôbec nič. Bol to prejav otcovej
milosti a lásky. Ba čo viac, otec dal zabiť vykŕmené teľa a urobil
takú veľkú hostinu, že radosť z tejto oslavy sa niesla naprieč dedinou.
Celá dedina sa tešila spolu s otcom. Ale niekto chýbal. Niekto, koho sme
ešte poriadne nestretli...
Zoznámme
sa: Toto je Starší brat
„Starší syn
bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec.
Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. Sluha odpovedal: Vrátil
sa tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý. Starší syn
sa však nahneval...“ (Lukáš 15:25-28).
Starší syn sa vracia domov. Počuje hudbu. Počuje radosť. Nerozumie.
Zavolá si sluhu a dozvie sa, že jeho mladší brat, ktorý pred niekoľkými mesiacmi
odišiel so svojou časťou majetku sa zrazu vrátil. A nielenže sa vrátil,
ale otec mu miesto výprasku pripravil oslavu! A nielen takú obyčajnú
oslavu, ale oslavu, kde otec zabil vykŕmené tela. Takáto oslava sa len tak
často nevidí. Pomery takejto oslavy boli také veľké, že sa na nich zišla celá
dedina a všetci ľudia
oslavovali. „Starší syn
sa však nahneval.” Prečo?
Všetko je moje!
Odpoveď tkvie v tom, ako fungovalo dedenie majetku v tej
dobe. Ak si pamätáte z predchádzajúcej kázne, dedičstvo sa rozdeľovalo tak,
že najstarší syn zdedil dvojnásobok toho, čo zdedili ostatní synovia. Čiže
v tomto prípade starší syn zdedil 2/3 otcovho majetku a mladší syn
1/3 otcovho majetku. Ak mladší syn všetko svoje minul, tak potom čokoľvek, čo
sa minulo na túto oslavu jeho príchodu pochádzalo z peňaženky staršieho
brata! Prakticky to boli jeho šaty, jeho prsteň, jeho obuv, jeho vykŕmené
teľa, ktoré mladší brat dostal. Jeho! Tak prečo by ich mal dostať on?
Nezáujem
o otca
Starší brat sa nielenže nahneval, on „nechcel vojsť“ (Lukáš 15:28).
Nechcel vojsť tam, kde bola radosť. Nechcel vojsť tam, kde bol jeho otec, ktorý
sa tešil z návratu svojho syna. Starší brat nám teraz začína stále viac
a viac odkrývať zo svojho srdca.
Kašle na svojho otca. Toto je pravdepodobne jeden
z najšťastnejších dní otcovho života. Jeho stratený syn sa našiel! Celá
dedina príde a pripája sa k radosti otca. Celá dedina je s ním,
len jeho vlastný, prvorodený, syn chýba!
„Ale otec vyšiel a prehováral ho“ (Lukáš 15:28). Aké to len poníženie,
že otec musí opustiť oslavu, aby išiel riešiť svojho syna! Aké drzé od
staršieho brata, že nechá svojho otca, aby za ním vyšiel von a doprosoval
sa mu, aby bol pri ňom v tento šťastný deň. Otec sa ho snažil prehovoriť,
ale starší syn sa nedal.
Srdce
staršieho brata
„On však odpovedal otcovi: Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som
neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil
so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj
majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa“ (Lukáš 15:29-30).
A práve tu vidíme srdce staršieho brata v jeho skutočných
farbách. Vidíme, o čo mu skutočne išlo. Vidíme, že ten, čo ostal doma
nebol o nič menej stratený ako ten, ktorý z domu odišiel.
Z minulej kázne a z prvej časti príbehu vieme, že mladší syn
túžil viac po otcových veciach, ako po samotnom otcovi. Ale tu zisťujeme, že
starší syn má taký istý problém. Vidíme tu, že to, o čo skutočne staršiemu
synovi išlo nebol otec, ale jeho veci, jeho majetok! Ak by mu skutočne išlo
o otca, tak by prežíval nevýslovnú radosť, pretože toto je jeden z otcových
najšťastnejších dní. Ale jeho myseľ nerozmýšľa nad otcom. Jeho myseľ rozmýšľa
nad tým, o čo všetko prichádza on
sám. Koľko to bude stáť jeho peňaženku!
Dva
spôsoby nelásky
Existujú dva spôsoby, ako môžeme niekoho nemilovať: otvorene
a skryte. Otvorene, ako mladší syn: „Otec, nezáleží mi na tebe. Tak mi daj
moje veci!“, alebo v skrytosti, ako starší syn: „Otec, ja ťa vždy
a stále poslúcham. Tak mi daj moje veci!“
Ani jednému synovi neišlo o otca. Obom išlo o jeho majetok,
ktorý bude jedného dňa ich. Mladší syn sa snažil získať otcov majetok priamou
cestou – vypýtal si ho. Starší syn sa snažil získať otcov majetok nepriamou
cestou – zaslúžil si ho. To, že prvý syn nemiloval svojho je zrejmé snáď nám
všetkým. Ale možno nie všetci si myslíte, že i druhý syn nemiloval svojho otca.
Koniec-koncov, veď ho poslúchal!
To je síce pravda, ale dovoľ mi sa ťa opýtať: Ak by ťa tvoje deti mali
radi iba za to, že im urobíš obed a dáš vreckové, ak by ťa mali radi iba
za to, že im požičiaš auto a dáš peniaze na oblečenie – pýtam sa ťa: Cítil
by si sa milovaný? Bol by si skutočne
milovaný, alebo iba využívaný? To je presne to, čo robil starší brat. On nemiloval
otca. Využíval ho. Svojou poslušnosťou ho využíval k tomu, aby mu dal veci.
Neposlúchal ho z lásky, ale zo zisku.
Dva
zlé spôsoby správania sa k Bohu
Na základe týchto dvoch bratov sa dá povedať, že existujú dva zlé
spôsoby, ako sa správať voči Bohu. Ten prvý, na štýl mladšieho brata, je
utekanie od Boha. Nezáujem o neho a ignorácia celej jeho lásky. Modlíme
sa možno vtedy, keď niečo potrebujeme, keď nás niečo bolí, ale inak nám na ňom
nezáleží. Ak nám na niečom záleží, tak snáď iba na tom, čo nám môže ponúknuť.
Ten druhý spôsob ako sa správať voči Bohu je na štýl staršieho brata.
Je ním vydieranie Boha. Poslúchame ho, robíme to, čo nám vo svojom Slove
hovorí, aby sme robili, sme vzornými kresťanmi. Modlíme sa, čítame si Bibliu,
chodíme v nedeľu do kostola. Ale to všetko robíme iba preto, lebo si
myslíme, že Boh bude tak povinný nás milovať a žehnať. Našou poslušnosťou
ho vydierame.
Obaja
rovnako stratení
Obaja synovia boli rovnako stratení. Jeden odišiel preč, druhý ostal
doma. Ale v srdci ani jedného nebolo lásky k otcovi. Obaja túžili po tom,
čo im otec mohol dať. Jediným rozdielom medzi nimi bola iba ich odlišná
stratégia. Jeden manipuloval svojím otcom tým, že odišiel, druhý manipuloval
svojím otcom tým, že ostal. Toto nie je príbeh o stratenom synovi, ale
príbeh o stratených synoch. Obaja boli rovnako stratení a obaja
potrebovali byť rovnako zachránení...
Otvorený
koniec
A Ježiš zrazu končí tento príbeh. Končí ho bez toho, aby nám
povedal, ako skončí. Očakávame rozriešenie problému, ale nikdy sa ho
nedozvieme. Čo sa stalo ďalej? Ako sa rozhodol starší brat? Vrátil sa späť?
Alebo pokračoval vo svojej tvrdohlavosti? Naučil sa niekedy milovať svojho otca
úprimne, tak ako sa to práve naučil jeho mladší brat? Nevieme. Ježiš nám
nepovedal koniec tohto príbehu. A ten dôvod prečo to tak spravil je ten,
že tento príbeh je náš príbeh. To my sme starší bratia.
Kto
je kto
Minule sme sa rozprávali o tom, komu Ježiš hovorí tento príbeh: „Približovali
sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. Farizeji a zákonníci
však reptali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi“ (Lukáš 15:1-2). Ježiš
tu stojí pred dvoma skupinami ľudí: „mýtnici a hriešnici“ a „farizeji
a zákonníci“. A práve o týchto dvoch skupinách je tento príbeh.
„Mýtnici a hriešnici“ sú mladším bratom. A každý jeden
kresťan bol niekedy v minulosti mladším bratom. Každý jeden z nás
niekedy vo svojom živote utekal od Boha, nemal záujem o neho, ale iba
o jeho požehnania.
No „farizeji a zákonníci“ sú starším bratom. Oni sú tými, ktorí
dodržiavajú pravidlá. Oni sú tými spravodlivými, ktorí všetko vedia
a všetko robia. Oni sú poslušní. To oni slúžia Bohu.
Myslím si, že v cirkvi je oveľa viac starších bratov, ako mladších
bratov. Myslím si, že v cirkvi máme oveľa viacej ľudí, ktorí v hĺbke
svojho srdca robia to, čo robia iba preto, aby ich Boh miloval, aby ich Boh
prijal, aby ich Boh požehnal, aby ich Boh zachránil. To my, „svätí
a spravodliví“ sme často tí, ktorí sú najviac stratení.
Kým
som ja?
Ak chceš zistiť či patríš do tejto skupiny, tak úprimne odpovedz na túto otázku: Ak by si mal zaručenú cestu do
neba, kde by si mal všetky veci, po ktorých si kedy túžil (zdravie, radosť,
pokoj, dokonalosť, nesmrteľnosť, svojich blízkych, ktorí už zomreli), ale nebol
by tam Boh, šiel by si do takéhoto neba? Mal by si záujem o takéto nebo?
Bolo by to ešte pre teba atraktívne miesto?
Chce to veľmi veľa odvahy odpovedať na túto otázku úprimne. Ak by si
chcel takéto nebo, tak si jedným z týchto bratov. Miluješ viacej veci
Otca, ako Otca samotného. Vstúp do seba, čiň pokánie a vráť sa
k svojmu Otcovi. A počúvaj ďalej, pretože tento príbeh ešte neskončil...
Tri
podobenstvá, Tri hľadania
Farizeji a zákonníci povedali na Ježiša: Tento prijíma hriešnikov
a jedáva s nimi (Lukáš 15:2). Ako reakciu na toto „obvinenie“ Ježiš
dáva tri podobenstvá. V každom sa niečo stratí. A v každom sa niečo
nájde.
Prvé podobenstvo je o Stratenej ovci (Lukáš 15:3-7). Stratí sa
jedna ovca, pastier ide a hľadá ju, nájde ju a nakoniec sa raduje.
Druhé podobenstvo je o Stratenej drachme (Lukáš 15:8-10). Stratí sa jedna
drachma, žena ide a hľadá ju, nájde ju a nakoniec sa raduje. Tretie
podobenstvo je o Stratenom synovi (Lukáš 15:11-32). Stratí sa jeden syn...
A všetci čakajú. Všetci majú jednu a tú istú otázku: Kto pôjde? Kto ho
nájde?
Úloha
staršieho brata
Všetci veľmi dobre vedeli, kto má ísť: starší brat. Dôvod, prečo
prvorodený syn dostal dvojnásobok dedičstva v porovnaní s ostatnými
synmi nebol ten, aby sa mal s čím chváliť. Úlohou staršieho brata bolo
postarať sa o celistvosť a jednotu rodiny. Dostal viac moci
a viac majetku nie pre svoje vlastné potešenie, ale pre potešenie svojej
vlastnej rodiny. Bolo úlohou staršieho brata, aby sa po nejakej dobe po
bratovom odchode postavil, prišiel za otcom a povedal: „Otec, môj mladší
brat odišiel. Ale ja pôjdem za ním, nájdem ho a privediem ho späť do rodiny.
A ak už minul všetko čo si od teba vzal, tak na svoje vlastné náklady ho
privediem späť a opäť ho urobím členom našej rodiny. Pôjdem a nájdem
ho. A potom sa budeme všetci spolu radovať.“
Všetci
potrebujeme skutočného staršieho brata
Ale veľmi dobre vieme, že starší brat toto neurobil. Starší brat ostal
rovnako stratený ako jeho stratený mladší brat. A my na tom dnes nie sme
o nič lepšie. Či už si mladším bratom, alebo starším bratom, či si ním
aktívne, alebo máš tendenciu sa tak správať, potrebuješ Skutočného staršieho
brata. My všetci potrebujeme Skutočného staršieho brata, ktorý pôjde
a nájde nás.
Skutočný
starší brat
Týmto Skutočným starším bratom je Ježiš. To on prišiel za svojím
nebeským Otcom a povedal: „Otec, ľudia od teba odišli. Ale ja pôjdem za
nimi, pôjdem na zem, ktorú sme stvorili, pôjdem tam medzi nich a stanem sa
jedným z nich, nájdem ich a privediem ich späť do našej rodiny, tam, kam
patria. Obaja vieme, že sami sa späť nikdy nevrátia. Preto ich na svoje vlastné
náklady privediem späť a opäť ich urobím členmi našej rodiny. Pôjdem
a nájdem ich. A potom sa budeme všetci spolu radovať.“
Ježiš opustil svoj domov a šiel do „cudziny“ – na túto zem, – aby
tam našiel svojich stratených bratov a svoje stratené sestry. Aby tam
našiel nás! Prišiel sem medzi nás a videl, ako ležíme medzi sviňami, tak
vzdialení tomu, prečo nás spolu so svojím Otcom stvoril. Zodvihol nás zo špiny
našich hriechov a priniesol nás pod svoj kríž, aby nás tam svoju krvou
očistil.
Pretože jeho šaty boli roztrhané a on visel nahý na kríži, my
môžeme byť oblečení do tých najlepších šiat, aké sa v dome nájdu. Pretože
on dostal napiť octu, keď bol na kríži, my môžeme mať podiel na vykŕmenom
teľati, na tejto veľkej oslave. Pretože
on dostal tŕňovú korunu na svoju hlavu, my môžeme dostať rodinný prsteň na našu
ruku.
Milosť je kúpená zadarmo. Pre teba, pre mňa, pre nás všetkých: je
zadarmo. Nemusíme nič robiť, potrebujeme ju iba prijať. Ber ju, je zadarmo! Ale
milosť nie je zadarmo pre Boha. Jeho táto milosť pre nás stála vlastného Syna!
Milosť je kúpená zadarmo. Je kúpená veľmi vysokou cenou – životom Ježiša Krista,
– aby sme ju my mohli mať bez ceny, úplne zadarmo.
Ak si dnes ráno vzdialený svojmu nebeskému Otcovi, tak zavolaj na
svojho Skutočného staršieho brata – na Ježiša, – aby po teba prišiel
a aby ťa zachránil. Jeho milosť je dostatočne veľká i pre teba. A je
zadarmo. Ber, kým sa ti stále ponúka, lebo príde deň, keď už jej viac nebude
a potom bude neskoro.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára