Ďalšie časti v sérii Márnotratný Boh:
Časť 1: Syn sa stratil a bol nájdený
Časť 2: Skutočný starší brat
5.8.2012 - Márnotratný Boh (3): Kto je Otec? (stiahnite si kázeň)
Lukáš 15:11-32
11 A pokračoval: Istý človek mal dvoch synov. 12
Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A
otec im majetok rozdelil. 13 Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal,
odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď
všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15
Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje
pole pásť svine. 16 A túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani
tie mu nikto nedal. 17 Vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov môjho
otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu
otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. 19 Nie som viac
hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. 20
Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal.
Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
21 Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac
hoden volať sa tvojím synom. 22 Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo
najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Vezmite
vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený,
a našiel sa. A všetci sa začali radovať. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa
vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo
sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. 27 Sluha odpovedal: Vrátil sa tvoj brat. Tvoj
otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý. 28 Starší syn sa však nahneval
a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi:
Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy
nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel
tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si
zabil vykŕmené teľa. 31 Ale otec mu povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a
všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento
tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
Toto je už tretia kázeň, kedy sa spolu pozeráme na jeden
z najznámejších príbehov Biblie, na Podobenstvo
o stratenom synovi. V prvej kázni sme sa zamerali na mladšieho
syna, pred týždňom, v druhej kázni, sme sa sústredili na staršieho syna
a dnes dokončíme tento príbeh tým, že sa sústredíme na poslednú osobu
tohto príbehu: otca týchto dvoch synov. Otca, ktorého obaja synovia boli
stratení. Otca, ktorý ich oboch tak moc miloval.
Kde
je problém?
Keď sa pozrieme na tento príbeh, tak vidíme, že obaja synovia sú
vzdialení svojím srdcom svojmu otcovi. To môžeme vidieť v tom, ako sa
správajú voči otcovi. Mladší syn uteká od svojho otca a nejaví o neho
žiadny záujem. Starší syn odmieta prísť domov k otcovi, ktorý sa teší
z návratu svojho mladšieho syna.
A práve z tohto dôvodu, pretože ich srdcia sú tak vzdialené
otcovi, títo dvaja bratia prestanú milovať otca a začnú milovať otcove veci,
jeho majetok. Mladší syn si drzo vypýta svoj podiel majetku, ktorý by mu patril
po otcovej smrti ešte pred otcovou smrťou a tým nám všetkým ukázal, že
v jeho srdci je jeho otec už dávno mŕtvy. Starší syn zase odmieta prijať
svojho mladšieho brata späť do rodiny, pretože ho to bude stáť jeho majetok,
ktorý mu pripadne po otcovej smrti. Vidíme, že ani jeden z nich sa
nezaujíma o otca, ale o majetok, ktorý im jedného dňa pripadne. Obaja
sú stratení.
No otázkou je: Prečo milujú viac otcov majetok, ako otca samotného? Myslím
si, že odpoveď je v tom, že títo bratia nepoznajú otca. Nevedia, kým skutočne
pre nich je. Myslia si, že otcov majetok je oveľa vzácnejší ako otec samotný,
pretože nepoznajú skutočnú hodnotu otca.
Pomoc
od C. S. Lewisa
C. S. Lewis povedal vo svojej kázní, ktorá sa volá The Weight of Glory[1]
nasledovné:
V skutočnosti, ak zvážime priame zasľúbenia
odmeny a ohromnú podstatu odmien v evanjeliách, zdalo by sa, že náš
Pán nevidí naše túžby príliš silné, ale príliš slabé. Sme ľahostajné stvorenia,
ktoré sa pohrávajú s pitím a sexom a túžbou, keď nám je ponúknutá
nekonečná radosť; ako nevedomé dieťa, ktoré chce pokračovať v robení
báboviek z piesku na ulici, pretože si nedokáže predstaviť, čo sa myslí
pod ponukou prázdnin pri mori. Sme príliš ľahko potešení.
To, čo C. S. Lewis hovorí je to, že sme niekedy takí „hlúpi“, že si
vyberieme niečo oveľa horšie len preto, že nevieme, čo sa nám skutočne ponúka.
Ak dieťa nikdy nepočulo o mori a nevie, že tam je čistý piesok, ktorý
nemá konca-kraja a vody tak veľa, že toľko jej ešte nikdy nevidelo pokope
– ak dieťa o tomto nikdy nepočulo a to nevidelo, tak ak mu takéto
niečo ponúknete, odmietne to a radšej si vyberie svoje malé zašpinené
pieskovisko pred panelákom s fľašou vody z vodovodu a bude sa
spokojne hrať. A pritom tak veľa mu uniká! Keby len vedelo...
Keby
(sme) vedeli...
A keby aj naši dvaja synovia vedeli. Keby len vedeli, aký je tento
otec v skutočnosti. Kým je a čo
všetko v ňom majú. Že on je viac, ako len majetok a je viac, ako len
zisk. Že on je ich otec. Otec, ktorý
ich miluje. Keby len vedeli...
A keby sme aj my, kresťania, vedeli. Keby sme len vedeli, aký je
náš nebeský Otec v skutočnosti.
Kým je a čo všetko v ňom máme. Že on je viac, ako len požehnanie
a je viac, ako len spása. Že on je náš Otec.
Otec, ktorý nás miluje. Keby sme len vedeli...
Koreň
každého problému a každého hriechu
Odvážim sa povedať, že táto nevedomosť o pravej podstate Otca je
v skutočnosti hlavným a najdôležitejším dôvodom toho, prečo hriech
existuje v našich životoch, prečo hrešíme. Tým dôvodom je, že nepoznáme
nášho Otca. Nepoznáme nášho Boha.
Blaise Pascal, matematik a fyzik zo 17. storočia, napísal:
Každý človek bez výnimky hľadá šťastie. Nezáleží
na tom, aké prostriedky používa na jeho dosiahnutie, ale každý k nemu
smeruje. Príčina, prečo jedni idú do vojny a druhí sa jej vyhýbajú, je
rovnaká pre obe strany. Rozdiel je iba v uhli pohľadu. Vôľa človeka nikdy
nekráča k ničomu inému, ako práve k tomuto. Toto je motív každého
skutku každého človeka, dokonca aj tých, čo sa obesia.[2]
Čo tento výrok prakticky znamená je to, že každé jedno naše rozhodnutie
je ovládané jednou najvyššou otázkou: Čo ma urobí šťastnejším? Na základe čoho
sa rozhoduješ, či si kúpiš bielu čokoládu alebo tmavú? Či si kúpiš citrónovú
zmrzlinu alebo jablkovú? Na základe toho, čo ti viac bude chutiť, čo ťa urobí
šťastnejším. Nikdy, nikdy, nerobíš
rozhodnutie, o ktorom by si si nemyslel, že ťa v konečnom dôsledku urobí šťastným. Možno nie okamžite, ale nakoniec určite.
Keď
si myslíme, že hriech je lepší
Dôvod, prečo si tak často vyberáme hriech, akýkoľvek, je ten, že vo
svojom srdci si v tej chvíli úprimne myslíme, že toto nás urobí
šťastnejšími. A možno si uvedomujeme, že toto šťastie bude veľmi dočasné
a nakoniec ho vystrieda zúfalstvo, ale aj napriek tomu si myslíme, že to
je lepšie, že sa nám to oplatí.
Skús sa zamyslieť na niektorými konkrétnymi hriechmi, s ktorými vo
svojom živote zápasíš. Či už to je hnev, workoholizmus, lenivosť, sexuálna
čistota, ... čokoľvek. Myslím si (a zo svojej skúsenosti v boji
s hriechom hovorím), že vo chvíli, keď na nás príde pokušenie nahnevať sa
a nakričať na niekoho, keď na nás príde pokušenie pracovať príliš veľa
alebo príliš málo, keď na nás príde pokušenie ísť na internet alebo sa správať
ku svojmu partnerovi spôsobom, ktorý nie je v Božích očiach svätý a spravodlivý,
myslím si, že boj, ktorý sa v tej chvíli odohráva v našom srdci je
boj o odpoveď na otázku: Čo ma urobí šťastnejším? Tento hriech, alebo
poslušnosť Bohu? A to, ako vo svojom srdci odpovieme na túto otázku rozhodne
o všetkom.
Prečo
si myslíme, že hriech je lepší?
Pavol hovorí v 2. liste Korintským 4:4 o neveriacich, že „boh
tohto veku [Satan] zatemnil mysle neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve
Krista, ktorý je obrazom Boha.“ Aj keď toto Pavol hovorí o neveriacich,
myslím si, že do určitej miery je táto pravda aplikovateľná aj na veriacich.
Mysle kresťanov síce už viac nie sú zatemnené, ale diabol spolu s naším
hriešnym telom a celým svetom útočí na naše mysle a snaží sa ich
naplniť nepravdou a klamstvami, aby sme nepoznali pravdu.
Ježiš povedal: „Diabol...od počiatku...nestál v pravde, lebo v ňom niet
pravdy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je luhár a
otec lži“ (Ján 8:44). Diablova najsilnejšia zbraň (a snáď i jediná), ktorú
má je klamstvo. Ak nás dokáže oklamať, tak nás získal. Ak nás dokáže oklamať,
aby sme si mysleli, že tento hriech je lepší ako Boh, že táto vec nás urobí
šťastnejším človekom ako poslušnosť Bohu, tak potom je náš osud spečatený:
poddáme sa pokušeniu a zhrešíme.
Cesta
von
Cestou von z tohto nešťastia je preto poznať Boha takého, aký je.
Poznať ho ako nášho Otca. Preto sa zvyšný čas dnešnej kázne budeme pozerať na
niektoré veci, ktoré nám v podobenstve o stratenom synovi hovoria
niečo o tom, aký je tento náš otec a prečo sú práve tieto dve veci
také dôležité.
U Otca
je láska
Tou prvou vecou, ktorú si môžeme na otcovi všimnúť je jeho láska ku
obom synom. To vidíme najjasnejšie v tom, že otec ide ku každému synovi.
Obaja odmietajú byť v jeho prítomnosti. Mladší syn utečie, starší syn
ostáva vonku. Ale k obom otec prichádza. Za mladším synom i za
starším synom otec vychádza zo svojho domova a volá ich späť.
Boh je iniciátorom všetkého správneho a zbožného, čo sa
v našich životoch stane. Ak by on neprišiel za tebou a ťa „[ne]vytrhol
z moci tmy a [ne]preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna“ (Kolosanom
1:13), tak ešte stále by si ležal mŕtvy vo svojom temnom hrobe. To on položil
svoj život a to on ti dal svoj život. Tvoja spása je jeho zásluha.
Cez
vymysleného spoznáme skutočného
Otec, v Ježišovom podobenstve, sa mohol vykašlať na svojich hlúpych
synov, ktorí ho nemilovali. Ale Ježiš ten príbeh rozpovedal inak, pretože nám
skrze tohto vymysleného otca chcel
ukázať nášho skutočného Otca.
Ježiš nám chcel ukázať Božiu neoblomnú
túžbu po našom návrate. Čítame: „Ešte bol [mladší syn] ďaleko, keď ho otec
zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a
vybozkával ho“ (Lukáš 15:20). Otec vyčkával návrat svojho strateného syna.
Očakával tento deň a keď nastal, tak k nemu so slzami v očiach
utekal a bol naplnený radosťou.
Ježiš nám chcel ukázať Božiu neskutočnú
trpezlivosť s nami. Čítame: „Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a
prehováral ho“ (Lukáš 15:28). Otec vyšiel von a trpezlivo prehováral
svojho staršieho syna, aby sa vrátil späť domov. Mohol byť na neho nahnevaný,
ale rozhodol sa byť trpezlivý a snaží sa mu ukázať, že je pre neho dobré,
aby sa vrátil späť domov.
Ježiš nám chcel ukázať Božiu nepredstaviteľnú
lásku k nám. Čítame: „Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento
tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“ (Lukáš 15:32). Keď
prídeme ku nebeskému Otcovi, tak sa nemusíme obávať toho, v akom stave ho
nájdeme a či sa bude na nás hnevať. Ježiš nám hovorí, že jeho Otec sa bude
veseliť a radovať, lebo sme boli mŕtvi, a ožili sme, boli sme
stratení, a našli sme sa. V nebi bude veľká radosť z nášho
príchodu (Lukáš 15:7.10)!
Neprichádza
naprázdno
Zároveň vidíme, že Otcova láska nie je vymyslená a imaginárna, ale
hmatateľná, skutočná. Hodí sa mladšiemu synovi okolo krku a vybozkával ho.
Dal mu skutočné šaty, skutočný prsteň a skutočnú obuv. Vrátil ho späť do
skutočnej rodiny. Otec neprišiel k nemu naprázdno, prišiel s plnými
rukami milosti. A to najvzácnejšie, čo im obom otec mohol ponúknuť bol
domov.
Prečo
potrebujeme domov?
Biblia je jedným veľkým príbehom, v ktorom je človek vyhostený zo
svojho skutočného domova, z Božej prítomnosti v záhrade Eden.
V tomto príbehu Božieho slova sa človek snaží nájsť svoj skutočný domov, miesto, kam patrí. Tým,
že sme sa Bohu vzbúrili sme boli vyhnaní zo záhrady Eden a síce sme
neprestali byť Božím obrazom, ale prestali sme byť niečím iným – Božími deťmi,
ktoré majú domov.
Keď sa pozrieme na svet okolo nás a ľudí, ktorí sú okolo nás (naše
neveriace rodiny, kolegov, spolužiakov, priateľov), tak uvidíme, že každý jeden
z nich hľadá domov. Každý človek hľadá miesto, kde môže nájsť odpočinok
a pokoj.
A Ježišov Otec, sám Boh, prichádza ku nám s náručím, ktoré je
otvorené, s očami, ktoré sú zaplavené slzami radosti a s túžbou
po obnovenom vzťahu medzi nami. Ponúka ti viac, ako iba spásu tvojej duše
a tela. Ponúka ti viac, ako iba odpovede na modlitby. Ponúka ti oveľa
viac, ako len dobrý pocit v kostole pri chválach. Ponúka ti oveľa viac,
ako len život. To, čo ti v skutočnosti ponúka je on sám. A pokiaľ ho nespoznáme takého, aký v skutočnosti
je, pokiaľ nespoznáme jeho skutočnú
hodnotu, tak dovtedy ostane naša odpoveď na otázku toho, čo nás robí
šťastnejšími nejasná.
Ako
spoznávať Otca?
A tak mojou záverečnou otázkou je: Ako ho spoznáme lepšie? Ako
spoznáme jeho skutočnú hodnotu? Čo môžeme urobiť pre to, aby sme videli
a poznali, že Boh je pre nás skutočne tým lepším? Tu sú tri praktické
rady:
1.
Modli sa, aby ti Boh dal oči, ktoré vidia
Ježiš povedal: „bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Ján 15:5).
V podobenstve o stratenom synovi tak isto vidíme, že bez iniciatívy
otca by mladší syn nikdy neprišiel domov a starší syn by navždy ostal
stratený (aj keď nevieme, aký bol jeho koniec). Ak chceš Boha poznávať, tak ho
pros, aby sa ti dal spoznať. Modli sa. Počuj tieto výzvy a povzbudenia z
Písma: „Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť, volajte ho, dokiaľ je nablízku“
(Izaiáš 55:6). „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám. Lebo
každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“ (Lukáš
11:9-10). Uvedom si, že potrebuješ Božiu pomoc na to, aby si spoznal Boha v
pravde. No zároveň pamätaj na to, že Boh je viac ako pripravený dať sa ti
spoznať a to ešte dnes.
2.
Proti klamstvu bojuj pravdou
Ako sme už povedali, tá najsilnejšia zbraň, ktorú má diabol proti kresťanom
je klamstvo. Ak ťa donúti si myslieť, že hriech je pre teba lepší, ako Boh, že
sa oplatí Boha neposlúchnuť pre túto vec, tak potom si v pasci,
z ktorej je len veľmi ťažké sa dostať. Práve pre našu zraniteľnosť uveriť klamstvu
a nechať sa ním zotročiť nám Pán Ježiš povedal: „Poznáte pravdu a pravda
vás vyslobodí“ (Ján 8:32). A my vieme, že túto pravdu máme zapísanú
v tejto Božej knihe. „Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale
ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého“ (2 Peter 1:21). „Celé
Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v
spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“
(2 Timotejovi 3:16-17).
Ak chceš spoznávať Boha, tak ho spoznávaj v pravde. To sa dá
dosiahnuť jedine skrze jeho vlastné Slovo. Tam sa Boh zjavil najplnšie
a dokonalo. Ak ho chceš skutočne spoznávať, tak ho musíš spoznávať každý deň! Spoznávať, nie len čítať.
Uč sa Božie slovo naspamäť, aby si mal praktické a konkrétne
zbrane, ktorými môžeš bojovať proti diablovým klamstvám. Nájdi si v Biblii
konkrétne zasľúbenia, ktoré budeš môcť použiť v konkrétnych situáciách.
Máš problém s hnevom? Tak sa nauč Efezanom 4:31-32: „Odhoďte každé
rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. A buďte k sebe
dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi.“ Máš
problém s ustarostenosťou? Tak sa nauč Matúš 6:31-34: „Nehovorte teda
ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Veď toto všetko
zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete.
Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám
pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba
postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ Nájdi si v Biblii konkrétne zasľúbenia, ktoré budeš môcť
použiť vo svojich konkrétnych situáciách.
3.
Skús a presvedči sa na vlastnej koži
Dávid napísal v 34. Žalme: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je
Hospodin“ (Žalm 34:9). Slovo „skúste“ sa dá doslova preložiť ako „okoštujte“. Vyzýva
nás k tomu, aby sme sami na vlastnej koži spoznali, že Boh je taký, aký je
– dobrý. Vyzýva nás k tomu, aby sme prestali iba veriť tomu, že Boh je
dobrý, a aby sme ho začali bytostne spoznávať ako dobrého. Jonathan
Edwards, americký kazateľ z 18. storočia, to veľmi trefne povedal:
Existuje rozdiel medzi tým, keď veríme, že Boh
je svätý a milostivý a tým, keď máme nový cit v srdci, ktorý
vidí dobrotu a krásu tejto svätosti a milosti. Rozdiel medzi vierou
v to, že Boh je milostivý a okúsením toho, že Boh je milostivý, je
ako rozdiel medzi tým, keď máme racionálne presvedčenie o tom, že med je sladký
a tým, že cítime skutočnú chuť jeho sladkosti [na našom jazyku]. [3]
Preto keď sa modlíš a keď si čítaš Bibliu, aby si spoznal Boha,
tak ho nie len spoznávaj svojou mysľou, ale aj svojím srdcom. Skús aký naozaj
je. Okoštuj a tak spoznaj jeho lásku. Zakús ju.
Boj
o naše srdce
Toto sú tri praktické kroky k tomu, aby sme mohli lepšie spoznávať
nášho Boha Otca. Aby sme ho mohli poznať takého, aký naozaj je. Iba vtedy
budeme schopní bojovať proti pokušeniam a hriechom. Nepotrebujeme zmenu
správania, potrebujeme zmenu srdca. A také niečo dokáže jedine Boh. Tak
poďme k nemu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára