Kázeň #17: Závislá nezávislosť

23.9.2012 - List Filipanom (9) Závislá nezávislosť (stiahnite si kázeň)

Filipanom 4:10-13

Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zasa raz rozvinula vaša starostlivosť o mňa: Pravda, aj predtým ste na to mysleli, ale nemali ste príležitosť. Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť biedu. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.

Dnešná pasáž začína opisom Pavla ako nezávislého a sebestačného človeka. Zdá sa, akoby na jednej strane ďakoval Filipanom za ich starostlivosť, ale potom akoby v zápätí sa snaží uviesť veci na pravú mieru. Hovorí: „Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť biedu. Všetko môžem...“ (Filipanom 4:11-13a). Pavol prijíma dar od Filipanov, ale odmieta sa stať na ich daroch závislým.

Univerzalita túžby po nezávislosti

Na nezávislosti a túžbe po nej je snáď najzaujímavejšie to, že každý človek po nej vždy a všade túži. Keď tu v lete bola Miriam aj so svojim synom Evanom, tak som s ním jeden deň išiel na ihrisko. Tam chcel vyliezť na takú vyššiu preliezku, kde sa chcel postaviť a chcel, aby som ho odfotil. Ako tam šiel, tak som ho chcel pridŕžať, ale vo chvíli, keď som sa ho dotkol povedal: Nie, ja sám! Som si istý, že rodičia majú so svojimi deťmi kopec takýchto skúseností, kedy to deti chcú spraviť sami.

Každý človek túži po nezávislosti. Američania každý rok oslavujú 4. júla Deň Nezávislosti, kedy USA získali svoju nezávislosť od  Kráľovstva Veľkej Británie. Dokonca aj na Slovensku máme „Deň nezávislosti.“ Pamätný deň je 27. júl 1992, kedy bola podaná Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky a začala platiť od 1. januára 1993, čo si pripomíname štátnym sviatkom Dňa vzniku Slovenskej republiky.

Od chvíle kedy sa človek narodí až do dňa kedy zomrie túži a bojuje o nezávislosť. Túži po slobode a samostatnosti. Stredoškoláci a vysokoškoláci sa často tešia, že budú študovať v inom meste a bývať na internáte a radi opúšťajú svojich rodičov, pretože si chcú konečne okúsiť „slobodu“. Pracujúci ľudia zase bojujú o slobodu a samostatnosť v práci, kde nie sú vždy nadšení tým, že sa im stále hovorí a prikazuje čo majú a nemajú robiť.

Deň nezávislosti

Kde však všetky tieto prejavy majú svoj koreň? Odkiaľ pochádzajú? Biblia nám dokáže veľmi jasne poukázať na ten prvý „deň nezávislosti.“ V záhrade Eden stál človek pred voľbou. Musel si vybrať: kto bude určovať čo je dobré a čo je zlé? Ak to bude Boh, povedal si, tak potom budem závislý na tom, čo on povie a čo povie, to bude musieť platiť. Ale ak to budem ja, kto bude rozhodovať o dobrom a zlom, potom už viac nebudem na Bohu závislý, ale budem slobodný. Budem to ja, kto určí čo je dobré a čo je zlé. Budem nezávislý. A tak Adam a Eva vyhlásili prvý historický „Deň nezávislosti.“ Deň nezávislosti na Bohu.

Keď sa pozrieme okolo seba, na dnešný svet, tak dopad tejto „nezávislosti zo záhrady“ vidíme všade okolo seba. Nechceme byť na nikom a ničom závislí a vytvárame si finančné istoty. No na druhej strane chceme, aby všetci boli závislí na nás. Pretože keď som ja závislý, tak som slabý. Ale ak je niekto iný závislý na mne, vtedy som silný.

Dva druhy nezávislosti

Nechcem však, aby to teraz znelo tak, že som proti nezávislosti ako takej. Samozrejme, sú obdobia a chvíle, kedy je nezávislosť namieste a je dokonca potrebná. Americká nezávislosť bola pre nevyhnutná pre ich národ a tak isto aj Slovenská nezávislosť pre ten náš. Bez nezávislosti by sa dieťa nikdy nenaučilo chodiť, chalan by sa nikdy nenaučil jazdiť na bicykli a dospelý človek by nikdy nič nové nevymyslel. Toto je dobrá a potrebná nezávislosť! Takúto nezávislosť dal aj Boh Adamovi pri stvorení. Povedal mu, aby pomenoval všetky živé tvory, ktoré k nemu potom priviedol a bol zvedavý, ako ich pomenuje (Genezis 1:19-20). Toto je zdravá nezávislosť, ktorá funguje v rozmedziach Božích ustanovení a Božej vôle.

Ale potom je tú nezdravá nezávislosť. Nezávislosť, ktorá ide proti Bohu a ktorá s ním nechce mať nič spoločné. Nezávislosť, ktorá chce byť od neho slobodná a chce byť samostatná. Nezávislosť, ktorá prekračuje rozmedzia Božích ustanovení a Božej vôle. V mene tejto nezávislosti jeden človek rastie na úkor druhého. Pre túto nezávislosť sa deje množstvo zločinu a zla, pretože človek odmieta byť závislý od zákonov a predpisov krajiny či spoločnosti. Nezávislosť je jedným z koreňov všetkého zla.

To môžeme pozorovať aj u seba, keď chceme robiť veci po svojom, pretože nie sme spokojní s Božími plánmi a predstavami a časovaním, rovnako ako Abrahám nebol spokojný a vyspal sa so slúžkou, aby „urýchlil“ Božie zasľúbenie. Keď sa rozhodneme ísť cestou hriechu a nie cestou svätosti. Keď nás Boh ku niečomu volá a my ho ako Jonáš ignorujeme a ideme si po svojom. Keď sa správame, akoby Boh nemal žiadny nárok na naše životy. Akoby sme mu nepatrili. Akoby sme boli slobodní. Akoby sme boli nezávislí.

Pavlova (ne)závislosť

Keď sa však pozrieme na Pavla tak uvidíme, že jeho nezávislosť je niečím zvláštna. Síce na jeden strane hovorí, že je nezávislý od podpory a pomoci Filipanov, pretože „sa naučil vystačiť s tým, čo má. Vie sa aj uskromniť a vie žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého je zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť biedu.“ (Filipanom 4:11-12).

Pavol nepohŕda darom a pomocou Filipanov, ale skôr stavia veci do správneho poradia. Váži si ich dar, ďakuje zaň, raduje sa z neho, ale nerobí sa na ňom závislým. Zaujímavé je však to, na čom sa Pavol závislým robí. Vo verši 13 čítame: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“

Dva verše sa Pavol snaží dokázať svoju nezávislosť len preto, aby nakoniec v treťom verši ukázal svoju závislosť. Ale to, čo robí je, že najprv ukazuje svoju nezávislosť od darov Filipanov, aby potom ukázal svoju závislosť na Bohu. „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“

Boží paradox

A v tom sa ukrýva Boží paradox; totiž to, že skutočná nezávislosť sa ukrýva v závislosti na Kristovi. Ak chceš byť skutočne nezávislý tak sa najprv musíš stáť závislý na Kristovi.

Ale možno si povieš: Počkaj, počkaj. Ja si pripadám, že som už teraz nezávislý a vôbec k tomu nepotrebujem nejakého Ježiša. No je to pravda? Si naozaj tak nezávislý, ako si myslíš?

Všetci sme závislí

Skutočnosť je taká, že nikto z nás naozaj nie je nezávislý. Bez ohľadu na to, ako moc po tom túžime a ako moc si to myslíme a ako moc sa o to snažíme, všetci sme závislí. Fundamentálne sme závislí na kyslíku, vode a jedle. Ale tak konkrétnejšie deti sú závislé na svojich rodičoch, rodičia sú závislí na svojej práci, aby mali príjem a mohli sa postarať o svoju rodinu, zamestnávatelia sú závislí na zákazkách, aby mali mať akú prácu, atď. No ale tak isto sme závislí aj na svojom vzdelaní (viem robiť iba to, čo som sa naučil), sme závislí na svojej vláde (ako bude rozhodovať o našej budúcnosti), sme závislí na svojich známkach v škole (akú prácu a život raz budem mať), sme závislí od svojej práce a výške nášho príjmu (budeme mať z čoho vyžiť?), atď. Všetci sme závislí. Od kojenca, cez teenagera a dospelého, až po dôchodcu. Každý jeden z nás.

Absolútna nezávislosť neexistuje

Pretože človek nie je absolútnou bytosťou, on sám nedokáže byť absolútne nezávislý. Nezávislosť nastáva vtedy, keď nad vami už nikoho a ničoho nie je. V rodine to je rodič a preto rodič je voči svojim deťom „nezávislý,“ ale už nie je nezávislý voči svojmu partnerovi. V zamestnaní to je majiteľ, ktorý je voči svojim zamestnancom „nezávislí,“ ale už nie je nezávislí voči dodávateľom či iným vedúcim. Naša nezávislosť sa vždy meria na základe toho, voči komu a čomu ju určujeme. Lenže nad každým človekom a nad každou vecou na tomto svete je Boh a preto pod týmto Slnkom nie je človeka, ktorý by bol absolútne nezávislý a slobodný. Človek musí byť na niečom, alebo niekom, závislý. Každá iná nezávislosť je relatívna, voči niečomu alebo niekomu inému.

Byť závislý na Bohu je dobré

Boli sme stvorení na to, aby sme boli závislí na Bohu. Boh to tak neusporiadal preto, lebo by chcel nad nami vládnuť, ale preto, lebo nás miluje. Totiž on sám si bol veľmi dobre vedomý toho, že človek nemôže dosiahnuť absolútnu nezávislosť. Zároveň však vedel, že bude pre nás zlé, ak budeme závislí na čomkoľvek inom, ako na ňom. Prečo je tomu tak:

1.     Človek nie je schopný si niečo úplne užívať bez toho, aby to nepretvoril na modlu Predstav si, že by si bol absolútne závislý od toho, ako si obľúbený medzi svojimi kolegami, alebo spolužiakmi. Táto snaha ťa bude z počiatku motivovať k tomu, aby si bol dobrým a príťažlivým človekom, ale čoraz viac si budeš všímať, ako sa stávaš menej sám sebou a viacej tým, čím ťa chcú mať iní okolo teba. Začneš sa meniť a z tejto svojej „závislosti“ sa postupne stáva modla. A čo sa robí s modlami? Obetuje sa im. Zrazu tejto svojej modle začneš prinášať obety. Obetuješ jej svoj čas. A keďže máš menej času, tak potom tvoja rodina alebo škola jej dostáva menej. A tak prinášaš na oltár svojej modly nie len svoj čas, ale aj svoju rodinu, alebo školu. Postupne zistíš, že sa ti rozpadáva rodina alebo prestávaš stíhať v škole. Zisťuješ, že na oltári tvojej modly leží celá tvoja budúcnosť. Zrazu uvidíš, že na oltári ležíš ty sám.

Nie sme schopní si naplno niečo užívať bez toho, aby sme z toho neurobili modlu. Tak funguje naše srdce. My potrebujeme byť na niečom závislí a väčšinou to je to, na čom nám najviac záleží, čo máme najradšej. A tu som ako príklad použil obľúbenosť a popularitu. Ale dosaď si miesto toho čokoľvek iné, čo je aktuálne pre tvoj život. Rovnaký osud ťa čaká s čímkoľvek iným. S tvojou rodinou, prácou, peniazmi, zdravím, šťastím, atď.

Ak by sa Pavol stal závislým na dare a podpore od Filipanov, tak by stratil svoju schopnosť starať sa o nich. Totiž zrazu by každý jeden jeho skutok prechádzal vnútorným filtrom toho, či sa im bude páčiť to, čo hovorí. Či ho zrazu nezačnú mať menej radi, či ho budú rovnako podporovať aj vtedy, ak im napíše niečo ťažké a tvrdé. Možno bude dokonca rozmýšľať aj nad tým, že aké veci chcú počuť, aby ich podpora rástla.

Ale Pavol hovorí NIE! Takýmto spôsobom na vás a vašom dare nebudem závislý. Naopak, takýmto spôsobom budem závislý jedine na Kristovi! Budem celý čas rozmýšľať nad tým, čo jeho urobí šťastným a spokojným. Čo jeho poteší ak napíšem do listu. Budem sa snažiť páčiť jemu a nie ľuďom (Galaťanom 1:10)!

Tak isto to je aj s nami, priatelia. Na čom sme najviac závislí, tomu budeme slúžiť a to sa stane naším bohom. Preto Pavol hovorí, že ak musí byť na niečom závislý, tak to bude Kristus, lebo len vtedy bude mať skutočnú slobodu k tomu, aby sa skutočne tešil z daru Filipanov. A aj ty, jediný spôsob, ako sa budeš môcť skutočne tešiť zo svojho úspechu je ten, že ostaneš závislý Kristovi a nie na svojom úspechu. Preto aj vtedy, keď sa tvoj úspech nebude dostavovať – rovnako ako aj Pavlovi meškal dar od Filipanov – budeš pevne stáť. Lebo tvoja závislosť sa nachádza niekde inde – na stálom Kristovi.

2.     Na čom je človek závislý, to ho definuje Keďže človek od prirodzenosti potrebuje byť na niečom závislý, táto je závislosť ho potom nevyhnutne definuje, určuje jeho hodnotu. Zoberme si predchádzajúci príklad toho, keď ti ide o tvoju obľúbenosť medzi kolegami, alebo spolužiakmi. Ak si závislý na tom, čo si o tebe myslia a za koho ťa považujú, potom budeš od ich hodnotenia odvodzovať svoju vlastnú identitu a hodnotu. Pokiaľ budeš obľúbeným a populárnym, budeš šťastný a budeš si myslieť, že si niekto a že za niečo stojíš. Lenže vo chvíli, kedy tvoja reputácia padne, vo chvíli, keď príde niekto iný, kto bude ešte obľúbenejší a populárnejší ako si ty – a to je veľmi pravdepodobné, že sa stane –, nevydržíš to. Upadneš do depresie, budeš sa cítiť menejcenne, nemilovane a neprijate.

Opäť, obľúbenosť a popularita sú len príkladom. Čo je to v tvojom živote, na čom si závislý a čo ťa definuje? Čo ak stratíš, tak by ťa to úplne položilo a zničilo? Môže to byť tvoja kariéra, tvoja múdrosť, tvoja vtipnosť, tvoja krása, tvoje úspechy. Lenže toto sú veľmi krehké základy, na ktorých postaviť svoj život.

Skúsme si len predstaviť akoby sa Pavol cítil, ak by bol závislý na dare od Filipanov a ten by meškal (ako sa aj stalo!). Prežíval by pochybnosti o tom, či ho ešte stále milujú, či ešte stále na neho myslia. Zažíval by pocit neistoty. A ako použiteľný by bol takýto Pavol? Preto Pavol jasne hovorí: „Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom“ (Galaťanom 1:10).

3.     Všetko nakoniec zlyhá Nič na tomto svete nie je stopercentné. Tvoje zdravie sa môže zmeniť zo dňa na deň. Tvoj najbližší priateľ sa môže pre hlúpu vec stať tým najvzdialenejším človekom. Príde na teba mentálne ochorenie a stratíš všetku svoju múdrosť a poznanie. Do triedy príde nový človek, ktorý bude obľúbenejší. Ak na takýchto veciach, a im podobným, postavíš svoju identitu, tak nikdy nebudeš prežívať stabilitu vo svojom živote, ale bude to akoby si kráčal po zamrznutom jazere, ktorého ľad praská pod tvojimi nohami a každý tvoj krok vpred je neistým krokom. Unesie ťa to, na čo sa chceš postaviť a spoľahnúť? Nezlyhá to nakoniec? Totižto, jedného dňa príde jar, ľad sa roztopí a ty sa potopíš. Potrebujeme stáť na takom niečom, čo je pevné, čo vydrží, čo pretrvá a čo nezlyhá. A tým je na tomto svete jedine Kristus.

Ako si myslíš, že Pavol prežil tie obdobia, keď bol vo väzení opustený a sám, keď mu išlo o holý život? On sám nám to hovorí: „Nechceme bratia, aby ste nevedeli o súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad naše sily, až sme dokonca stratili nádej, že to prežijeme. Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti, to preto, aby sme nedôverovali samým sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych“ (2 Korinťanom 1:9). Pavol sa to naučil tou najťažšou cestou. Možno situácie, ktoré ti Boh dáva do života a stavia do cesty sú tam preto, aby ťa naučili nedôverovať samému sebe, ale jedine Bohu.

Kristus oslobodzuje od závislosti na tomto svete

Pavol veľmi múdro hovorí: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ Ako je Kristus pre teba a mňa posilnením dnes?

Potrebujeme si uvedomiť, že sám Ježiš mohol byť závislý na toľkých veciach, ako môžeš byť ty. Mohol byť závislý od Pilátovho rozhodnutia, od verejnej mienky, od náboženských a spoločenských vodcoch, od samého seba – veď bol všemohúcim Bohom so všetkou Božou mocou vo svojich rukách. Miesto toho si Ježiš vybral inú cestu. Stal sa závislým na svojom Otcovi a jeho vôli. Kristus si prešiel všetkým tým, čím ty a ja prechádzame každý jeden deň (Hebrejom 4:15).

Preto keď sa najbližšie dostaneš do situácie, kde budeš pokúšaný rozhodovať sa a správať podľa toho, čo si iní budú o tebe myslieť a ako ťa príjmu – inými slovami, keď budeš pokúšaný stať sa na nich závislý – spomeň si, že Kristus stál pred podobným rozhodnutím: chcem sa páčiť týmto ľuďom, alebo môjmu Otcovi? Budem závislý na ich mienke o mne, alebo na Otcovej mienke o mne? A preto, že si Ježiš vybral svojho Otca mohol za teba potom zomrieť a tak ťa nakoniec zachrániť.

Ručím ti za to, že nie je pocit, ktorý prežívaš v ktorejkoľvek situácii, ktorý by bol Kristovi neznámy. Na kríži okúsil za nás všetko (Hebrejom 4:15). Preto nám poslal na pomoc svojho Ducha, aby sme mali rovnakú silu a moc byť oddaní a závislí na Bohu a nie na ľuďoch či veciach.

Ide o postoj srdca

Napokon, toto nie je niečo, čo je na prvý pohľad jasné v živote kresťana. To, na čom si skutočne závislý je otázkou postoja tvojho srdca, ktorý nikto iný nevidí. Môžeš ústami hovoriť koľko len chceš, že si závislý iba na Kristovi, ale nakoniec ide o to, čo hovorí tvoje srdce.

Ako som si pripravoval túto kázeň, modlil som sa, aby som sa nespoliehal na svoje vlastné schopnosti a svoje vlastné poznanie. Modlil som sa, aby sa príprava kázne niesla v moci Ducha a nie v moci Mareka. Včera na obed ma však Pán Boh zastavil a ukázal mi, že celý ten čas, ako som Bohu hovoril, že chcem byť na ňom závislý, celý ten čas som sa držal samého seba. Spoliehal som sa na seba. A Boh vo svojej láske so mnou urobil niečo podobné, ako s Pavlom. Doviedol ma do stavu, kedy som si zúfal či dnes aj nejaká kázeň bude. A to všetko bolo preto, aby som nedôveroval samému sebe, ale Bohu, ktorý dáva svoje Slovo tak, ako sa mu páči.

Preto priatelia, strážme svoje srdcia, nech sa upínajú iba na Krista.