Prečo mládež?

Včera sme mali našu prvú mládež. Po veľmi dlhej dobe (asi 4½ roka) sme sa stretli, aby sme boli spolu. Myslím, že to bolo dobré. Dúfam, že to bude ešte lepšie. Mal som tú výsadu mať prvú, úvodnú tému. Ako vždy, dávam ju sem na blog a mojou nádejou je, že nás povzbudí ku spoločenstvu v jednote.

Marek

Skutky 2:43-47

Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval. Deň čo deň spoločne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. A Pán deň čo deň pridával k ich spoločenstvu tých, čo povolával na spásu.

Už niekoľko rokov, a predovšetkým posledné mesiace, sa stále viac a viac ozývali hlasy nás mladých, že by sme chceli mať mládež, chceli by sme mať „miesto pre nás“. Hovorí sa, že trpezlivosť ruže prináša, v našom prípade priniesla prvú mládež. Ale je na mieste sa opýtať: Prečo vlastne tak moc chceme mať mládež? Mali by sme sem chodiť? Prečo? Čo od tohto môžeme očakávať? Čo nám to môže dať. A práve tomuto sa chcem venovať na našom prvom stretnutí. Prapôvodnej otázke: Prečo?

Začnime na začiatku

My, čo sme tu, sme súčasťou cirkvi. Nie nevyhnutne Cirkvi bratskej, ale Cirkvi Kristovej. A práve v knihe Skutkov apoštolov čítame o začiatku tejto cirkvi, Kristovho tela. Preto obráťme svoju pozornosť na Božie slovo a prečítajme si prvé slová, ktoré popisujú čerstvo založenú cirkev. (Skutky 2:43-47)

Jednota

Prvou vecou, ktorú si všimneme je to, že nie je verš, kde by sa nejakým spôsobom nehovorilo o spoločenstve v jednote. Čo myslím pod „spoločenstvom v jednote“: Nechcem povedať, že iba vytvorili spoločenstvo, alebo iba, že boli v jednote. Oboje navzájom vyjadrujú túto myšlienku a preto sa možno zdá nedôležité nazývať spoločenstvo „spoločenstvom v jednote“. Je to akoby sme povedali „drevené drevo“. Je úplne jasné, že drevo je drevené, presne tak, ako je jasné, že ľudia v jednote majú medzi sebou spoločenstvo. Ale keď povieme drevené drevo, bezpečná bezpečnosť, krásna krása, tak tým upozorňujeme na to, že toto je ešte významnejšie, ako to bežne býva. Toto spoločenstvo v jednote je oveľa jednotnejšie, ako to bežne býva.

Je to úplne všade

Pozrime sa, kde všade to vidíme: všetkých (v. 43), všetci, všetko, spoločné (v. 44), všetkým (v. 45), spoločne 2x (v. 46), spoločenstvu (v. 47). 7x v piatich veršoch je odkaz na jednotu medzi veriacimi. Je to úplne všade.

Základ jednoty

Spoločenstvo je tvorené ľuďmi, ktorí majú spoločnú nejakú vec, záľubu, alebo zážitok. Zberatelia známok majú spoločné známky. Futbalisti majú spoločnú záľubu v naháňaní lopty. Užívatelia drôg v ústave majú spoločnú skúsenosť. A všetky tri skupiny tvoria „spoločenstvo“, či už v užšom, alebo širšom slova zmysle. Čo však spájalo rannú cirkev?

Verš 44: Všetci, čo uverili... Jadrom kresťanského spoločenstva nie sú ani priateľstvá, ani záľuby, ani veci, ale skúsenosť so živým Kristom, ktorý mocne vstúpil do ich života a zmenil ich na celú večnosť. Viera je tým, čo spája kresťanov. Preto sa kresťania (aspoň by to tak malo byť) majú navzájom v láske a úcte i bez toho, aby sa predtým poznali.

Prejavy jednoty

Pozrime sa na niektoré konkrétne veci, ktoré sú výsledkom, alebo prejavom tejto jednoty: boli pospolu a všetko mali spoločné (v. 44), predávali a rozdeľovali podľa potreby (v. 45), uctievali v chráme, lámali chlieb [Večera Pánova] (v. 46), spoločenstvo rástlo (v. 47). Kresťania boli charakteristickí tým, že Boh medzi nimi konal veľa zázrakov a znamení (v. 43) a radosť spolu s úprimným srdcom boli ich znameniami (v. 46). Možno práve preto boli medzi ľuďmi obľúbení, čo im iba pridávalo na radosti (v. 47).

Dôsledky jednoty

Výsledkom bolo to, že ľudia si navzájom niesli svoje bremená, presne tak, ako to neskôr napísal Pavol: Jedni neste bremená druhých, a tak naplníte Kristov zákon (Galaťanom 6:2). To tu vidíme v tom, že veriaci „predávali svoje pozemky a majetky

a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval“ (v. 45). Ich cieľom bolo, aby nikto z bratov a sestier netrpel nedostatkom a aby tak bol schopný spolu s nimi zotrvávať v chráme, po domoch lámať chlieb, spoločne jesť pokrm a chváliť Boha (vv. 46-47). Ich cieľom bolo pomáhať si v uctievaní Boha. Koniec-koncov, to je ultimátny cieľ samotnej cirkvi: Uctievať Boha. A to by mal byť aj nás cieľ.

Takže prečo mládež?

Tak, vráťme sa teda späť k nám. To, o čom sme čítali, je predovšetkým písané o cirkevnom spoločenstve, zbore. Naším cieľom nie je vytvoriť mini-bohoslužby a separovať sa, ale efektívnejšie napĺňať Kristov zákon: Jedni neste bremená druhých, a tak naplníte Kristov zákon (Galaťanom 6:2). Ježiš povedal, že na dvoch prikázaniach stojí celá Biblia:

Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, znalec zákona, sa spýtal, aby ho pokúšal: Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v zákone? A on mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci. (Matúš 22:34-40)

Ide nám o to isté, o čo išlo cirkvi hneď od počiatku: aby sme si navzájom pomáhali všetkými možnými spôsobmi (povzbudzovaním, modlitbami, zdielaním, Božím slovom, chválami, láskou, napomenutím) pomáhali k tomu, aby sme v živote mali čo najmenej „obmedzení“, aby sme boli čo najslobodnejší pri tom, keď chválime Boha.

Na podobu Krista

V liste Rimanom 8:28-29 čítame o Božom pláne pre naše životy: „Vieme, že všetky veci slúžia na [to]..., aby [sme] boli podobní obrazu jeho Syna.“ To je to, čo Boh s nami ultimátne zamýšľa: tak nás premieňať a tak nás viesť, aby sme boli čo najviac podobní obrazu jeho dokonalého Syna Ježiša Krista. A to cieľom aj tejto mládeže. Ísť spolu. Rásť a napredovať. Pomáhať si. Mať medzi sebou viac ako len spoločenstvo, mať medzi sebou viac ako len jednotu. Chceme mať medzi sebou spoločenstvo v jednote. A to nie len iba medzi sebou navzájom, ale predovšetkým aj s Otcom, v Synovi a skrze Ducha – lebo iba vtedy bude naše spoločenstvo v jednote dokonalé.