Filipanom 3:12-4:1 (čítať: Flp 3:8-4:1)
12 Nie že by som to
všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pretože
si ma získal aj Kristus Ježiš. 13 Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už
získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to,
čo je predo mnou. 14 Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním
v Kristovi Ježišovi. 15 A tak všetci dokonalí majme takéto zmýšľanie! A ak o
niečom zmýšľate inak, aj to vám Boh zjaví. 16 Ale k čomu sme dospeli, toho sa
držme. 17 Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú tak, ako
máte príklad v nás. 18 Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s
plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. 19 Ich koniec je záhuba, ich
bohom je brucho, slávou hanba, lebo myslia iba na to, čo je pozemské. 20 Ale
naša vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.
21 On mocou, ktorou si všetko môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby
sa stalo podobným jeho oslávenému telu. 4:1 Moji bratia, ktorých milujem a po
ktorých túžim, ste mojou radosťou a vencom slávy, preto stojte pevne v Pánovi,
milovaní!
Byť kresťanom nie je ľahké. Keď ľuďom
hovoríme o Bohu, tak im často povieme, aké je úžasné a príjemné byť
kresťanom. A tomu tak aj je. Ale problém je v tom, že to nie je
všetko. Byť kresťanom je úžasné, ale zároveň i veľmi náročné. Myslím si,
že to je skúsenosť mnohých z nás. A túto istú skúsenosť mal aj sám apoštol
Pavol. Keď sme sa naposledy pozerali do listu Filipanom, tak sme tam čítali
o Pavlových cieľoch. Pre vznešenosť poznania Krista Ježiša všetko pokladal
za odpad, aby získal spravodlivosť skrze vieru v Krista, aby poznal Krista
a moc jeho zmŕtvychvstania, aby mal účasť na jeho utrpeniach. A v dnešnom
texte čítame nasledovné: Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý,
ale bežím, aby som to získal (v. 12).
To, čo tu vidíme je Pavol, ktorý ešte
úplne nezískal to, po čom tak moc túžil – Krista. Som presvedčený o tom,
že to je prípad mnohých z nás. My chceme Krista. Chceme ho poznať, chceme
ho zakúšať v jeho moci vo svojich životoch. Ale keď sa na seba pozrieme,
tak nevidíme nič iné, ako len túžbu, ktorá len túži po svojom naplnení.
Ak si predstavíme kresťanský život ako beh
(ako je tomu v dnešnom texte), tak sa mi niekedy zdá, že to nie maratón,
ale beh cez prekážky. Tu sa musíme vyhnúť tomuto pokušeniu, tam si musíme dávať
pozor na ten hriech, hentam to nesmieme robiť, tamto zase musíme robiť
a nerobíme... A zdá sa mi, že niekedy zabúdame na to, prečo vlastne
bežíme. Prečo sme si vybrali túto cestu života.
Beh je bojom
Pozrime sa na to, ako Pavol riešil tento
svoj problém. Pavol veľmi dobre vedel, že do dokonalosti mu toho ešte veľa
chýba. No jeho riešením tejto situácie je beh: „Nie že by som to všetko bol už
dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím,
aby som to získal“ (v. 12). Toto sloveso „bežím“ je v gréčtine to isté
sloveso, ktoré znamená „prenasledovať“. Keď Ježiš hovorí ešte neobrátenému
Pavlovi: „Šavol! Šavol! Prečo ma prenasleduješ?“
(Skutky 9:4), tak používa to isté slovo, ako keď Pavol hovorí: ... ale bežím, aby som to získal. Čo to znamená?
Pavol sa snaží povedať, že beh
kresťanského života nie je vychádzkou, kľudnou špacírkou. Pavol vraví, že za
svojím cieľom – Kristom – máme nie len kráčať, ale utekať a to až s takým
nasadením, akoby sme ho prenasledovali. Keď niekoho prenasleduješ, tak z neho
nespustíš oči. Stále sa na neho dívaš a máš len jeden jediný cieľ: Získať
ho! Nech to stojí, čo to stojí. Všetko ostatné je vtedy vedľajšie.
Prečo vlastne bežíme?
Avšak stáva sa nám, že z vedľajšieho
urobíme hlavné a z hlavného vedľajšie. Že tieto „prekážky“ na trati
sa pre nás stanú takými náročnými, že pre ne zabudneme prečo vlastne bežíme.
Pavol vraví:
„Bratia, ja si
nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za
mnou, a usilujem sa o to, čo je predo
mnou. Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi“
(vv. 13-14).
U Pavla vidíme, že jeho tvár je
neustále upriamená dopredu. Usiluje sa o to, čo je pred ním. A vraví
nám, že to, čo je pred ním je nebeská cena a tou cenou je Božie povolanie
v Kristovi Ježišovi. Pochopme toto: Boh ťa k sebe povolal
v Kristovi Ježišovi. Boh sa na teba pozrel a chcel ťa do svojej
rodiny. Ale pre tvoj špinavý hriech ťa nemohol vpustiť do svojej prítomnosti,
inak by ťa jeho prenikavá svätosť zničila. Preto vzal svojho vlastného,
jediného Syna Ježiša Krista, dokonalého a svätého, a v ňom ťa
k sebe povolal. Na to, aby si mohol predstúpiť pred Boha musíš byť
dokonalý – a to nie si. Preto Boh dal svojho Syna, – Dokonalého – aby si
sa v ňom stal dokonalým aj ty a aby
si tak mohol skrze Krista predstúpiť
pred Boha. „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa“ (Ján 14:6).
Boh nás k sebe povolal
v Kristovi Ježišovi a to je našou nebeskou cenou. Inými slovami: našou
nebeskou cenou, pre ktorú bežíme, je sám Boh. To, za čím Pavol uteká –
a my spolu s ním – je Boh. On je našou cenou. On je našou odmenou. On.
Minulosť vs. Budúcnosť
Keď budem dnes hovoriť o dôležitosti
budúcnosti v kresťanskom živote, tak v žiadnom prípade nechcem
minimalizovať alebo umenšovať nevyčísliteľnú hodnotu minulosti, v ktorej
Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy a v ktorej sme mu odovzdali
svoje životy – to všetko sú udalosti minulosti. Avšak mojím dnešným cieľom je poukázať
na dôležitosť toho, aby kresťan hľadel dopredu, do budúcnosti. Pre zvyšok kázne
je zároveň ešte potrebné, aby som vám vysvetlil moje porozumenie ilustrácie o behu
v dnešnom texte. Táto ilustrácia nie je o zachránení, ale
o posvätení. Inými slovami, Pavol sa tu nehovorí o spáse bežiaceho,
ale o kvalite jeho kresťanského života, ktorá je určená mierou jeho
svätosti, posvätenia.
Istota behu
Tento beh nemá iba jedného víťaza, alebo
iba prvých troch najrýchlejších. Nie. Víťazom je každý, kto dobehne do cieľa
a každý, kto beh začal ho aj dokončí (Filipanom 1:6). Boh v cieli
nečaká iba na tie najlepšie zo svojich detí, ale na všetky svoje deti.
Každý jeden kresťan je zapojený do tohto
behu. Je oficiálne zapísaný a nie je nič, čo by ho z tohto behu
vylúčilo, alebo diskvalifikovalo. Ani pomalé tempo, ani nízke výsledky. Naša
účasť bola zaplatená Ježišovou krvou, ktorej platnosť nič nedokáže zrušiť.
Preto sa nemusíme báť, že nás z pretekov vylúčia, alebo že ich nebudeme
hodní. Ty si hodný týchto pretekov práve preto, lebo sám Boh ťa urobil nimi
hodného.
Preto odhoďme všetky zbytočné starosti
a sústreďme sa len na jedno: Získať nebeskú odmenu, totiž, získať samotného
Boha. Pavol nám tu dáva jednu veľmi dôležitú radu, asi tú prakticky najdôležitejšiu radu pre náš kresťanský beh: zabúdam na
to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou (v. 13). Pozrime sa na
to z blízka.
Zabúdam na...
Prečo je zabúdanie pre Pavla také
dôležité? A na čo presne zabúda? Existujú dva druhy minulostí. Tie úspešné
a tie menej úspešné. Sú spomienky, na ktoré veľmi radi spomíname a sú
také, na ktoré by sme chceli navždy zabudnúť. O ktorých tu však Pavol
hovorí? Myslím si, že o oboch. Zabúda na to, čo bolo zlé, ale aj na to, čo
bolo dobré. Avšak, prečo?
...to zlé
Minulosť nás dokáže tak ľahko ničiť.
I napriek tomu, že je za nami má nad nami neskutočnú moc. Možno ťa stále
trápia veci, ktoré si urobil pred rokom, alebo možno včera večer. Dokonca aj dnes
ráno – predtým, ako si sem prišiel. Hriechy minulosti nás dokážu paralyzovať
dokonca aj v prítomnosti. Preto nám však Pavol v liste Rimanom jasne
hovorí, aby každý z nás vedel, že „teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. Veď zákon
životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi ťa oslobodil
od zákona hriechu a smrti.“ (Rimanom 8:1-2). Boh nám zanechal toto nádherné
zasľúbenie: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám
hriechy a očistí nás od všetkej
neprávosti.“ (1 Ján 1:9).
Nie je túžbou tvojho Boha, tvojho
nebeského Otca, aby si žil alebo žila v pasci minulosti. Preto ti neustále – aj v tejto
chvíli – ponúka krv svojho Syna, ktorá nás očisťuje od každého
hriechu. Minulosť ťa už viac nemusí naháňať. Včerajší hriech už nad tebou
nemusí mať žiadnu moc. Pokiaľ svoj hriech ľutuješ, vyznávaš a zanechávaš, odpustí
ti všetky hriechy a očistí ťa od všetkej neprávosti. Tak sľúbil.
Keď bežíš beh svojej viery, tak pohľad
dozadu ťa môže niekedy odradiť. Vidíš za sebou všetky tie popadané prekážky.
Všetky tie ryhy v zemi ako si sa potkol a tvrdo dopadol na zem. Takýto
pohľad do minulosti nás môže odradiť. Ak by sa Pavol celý čas pozeral na svoje
farizejské obdobie, keď ničil a prenasledoval Kristovu cirkev, tak by bol svojou
minulosťou tak ochromený, že by nedokázal slúžiť cirkvi a budovať ju.
...to dobré
Lenže nemyslím si, že Pavol hovoril iba
o zabúdaní na zlé veci. Myslím si, že mal na mysli aj zabúdanie na dobré
veci. A to by sme asi nečakali. Tak, ako nás zlá minulosť paralyzuje, tak
nás dobrá minulosť oslepuje.
Možno sa vo svojom živote práve nachádzaš
v úspešnom a požehnanom období. A to je úžasné. Ďakuj Bohu za to
každý deň. No nespoliehaj sa na svoju úspešnú minulosť. Totižto skutočnosť, že
si dokonale preskočil dvadsať prekážok ešte neznamená, že sa nemusíš potknúť na
tej dvadsiatej prvej. Tak dlho sa môžeš pozerať na tých dvadsať, ktoré sú za
tebou, tak dlho sa môžeš tešiť zo svojich úspechov, že si pritom neuvedomíš, že
sa blíži dvadsiata prvá. A tá môže byť koncom tvojho „čistého skóre“. Možno
práve preto Pavol píše Korinťanom: „A tak ten, kto si myslí, že stojí, nech si
dáva pozor, aby nepadol.“ (1 Korinťanom 10:12). Ak by sa Pavol neustále pozeral
dozadu, na všetky tie zbory, ktoré založil, zázraky, ktoré vykonal – tak by
premeškal príležitosti prítomnosti.
Teraz sme v polovici Pavlovho návodu
k tomu, ako behať beh kresťanského života: „zabúdam na to, čo je za mnou“.
Pozrime sa teraz na tú druhú časť tejto rady: „...a usilujem sa o to, čo je
predo mnou“.
Usilujem sa o...
Chcem, aby sme spoločne videli, že
kresťanský život je zakorenený v minulosti, ale orientovaný do budúcnosti. Čo tým myslím je to, že síce
tá najrozhodnejšia a najdôležitejšia udalosť tvojho života sa odohrala v minulosti,
– keď si uveril – ale jej dokonalé naplnenie príde v budúcnosti. Pred
Bohom stojíme v Kristovi ako dokonalí ľudia už teraz, no sami dobre vieme,
že dokonalí nie sme. Zatiaľ. Ale príde deň, keď „On mocou, ktorou si všetko
môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby sa stalo podobným jeho
oslávenému telu.“ (v. 21). Vtedy budeme vskutku dokonalí.
To, čo Pavlovi dodáva silu v jeho
behu je predovšetkým to, čo vidí v budúcnosti. Nie je to minulosť, kde
hľadá silu do svojej služby, ale budúcnosť. Prečo? Pretože...
...pri behu neide ultimátne o to, čo je za tebou, ale o to, čo je ešte pred
tebou. Rozhodne je dôležité, aby bol tvoj beh čo najlepší, ale to, čo v konečnom
dôsledku rozhodne o tvojej
pozícii v cieľovej čiare je to, čo sa ešte len stane, čo ešte len príde.
...v čase bolesti a núdze potrebuješ
motiváciu na beh a tú nenájdeš v minulosti. Pozrime sa na to takto;
toto bude známe mnohým z vás. Predstav si takúto situáciu: Posledná
výplata bola pred vyše tromi týždňami. Skoro všetky peniaze sa minuli na jedlo
a iné nevyhnutné položky. Pomaly si zúfaš, pretože je pred tebou ešte päť
dní, dokým prídu ďalšie peniaze a musíš sa nejak postarať o svoju
rodinu. Povedz mi, čo ťa v tej chvíli viac povzbudí: To, že si mal peniaze
pred tromi týždňami, alebo to, že dostaneš ďalšie už o pár dní?
Som presvedčený, že rovnaké je to aj so
životom kresťana. To, že ti bolo dobre a že sa ti darilo pred dvoma
mesiacmi ti moc nepomôže zajtra, keď ti bude ťažko a keď sa ti Boh bude
zdať vzdialený. To, čo v tej chvíli potrebuješ je pohľad do budúcnosti, nie minulosti. Potrebuješ sa
pozerať dopredu, tak ako Pavol, na Boha, ktorý na teba čaká. Na svoju odmenu. Keď
ti je ťažko a keď nevládzeš, keď to chceš zabaliť, tak pozdvihni hlavu
a pozri sa vpred – a to, čo tam uvidíš je Boh, ktorý na teba čaká
s otvorenou náručou. A sľubujem ti, že ten pohľad postaví na nohy
každého padlého a slabého učeníka Pána Ježiša.
Nádej je o budúcnosti
Pavol v dnešnom texte hovorí
o veľa veciach, ktoré sa odohrajú v budúcnosti. Našu nebeskú odmenu
(v. 14) dostaneme v plnosti až v budúcnosti. Rovnako prídeme do našej
vlasti, ktorá je v nebesiach (v. 20) až v budúcnosti.
A z nebies tak isto očakávame druhý budúci príchod Spasiteľa, Pána
Ježiša Krista (v. 20). A aj naše ponížené telá budú premenené až
v budúcnosti (v. 21). Inými slovami, nádej kresťanského života nachádza
svoje najväčšie, najplnšie a najsilnejšie uskutočnenie v budúcnosti.
Alternatíva pre kresťana
Existuje iná cesta života ako tá,
o ktorej som dnes hovoril? Pravdaže. Môžeme jednoducho zabudnúť na všetky
zasľúbenia, ktoré nám Boh dal. Náš kresťanský život sa však premení na suché
údolie, ktoré sa len-tak-tak zmôže na kúsok nádeje, že snáď ešte niekedy
zaprší. Avšak Boh nás volá k tomu, aby sme dúfali. Aby sme mali nádej. Aby
sme mali očakávania. A aby boli veľké.
Pretože on je schopný ich naplniť.
Alternatíva pre nekresťana
Ale možno patríš medzi takých, ktorí ešte
stále svoj život nevložili do Kristových rúk. Možno si to neurobil práve preto,
lebo tvoja situácia je taká, že nevieš čo si máš počať. Nevieš čo bude ďalej.
Nemáš nádej. Zdá sa ti, že nemáš budúcnosť. Pavol hovorí, že tí, ktorí nie sú
s Kristom sú jeho nepriatelia, „ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho,
slávou hanba, lebo myslia iba na to, čo je pozemské“ (vv. 20-19).
Ľudia, ktorí žijú bez Boha vo svojom
živote, sú ako bežec, ktorý nemá cieľ. Ktorý iba uteká a uteká
a uteká... No nikdy nedôjde svojho cieľa a nikdy neprijme svoju
odmenu. Jeho údelom je prázdnota, ktorá sa jedného dňa prehĺbi na večnú a nekonečnú
prázdnotu. To sa stane vtedy, keď sa jedného dňa zastaví a uvidí, že stojí pred
spravodlivým Bohom, ktorý je pripravený ho súdiť. Čo mu ostane potom? Kto ho
zachráni? Preto zbytočne nečakaj, pretože ani Boh už nechce zbytočne čakať. Urob
krok smerom k nemu ešte dnes.
Hľaďme vpred
Život človeka má byť životom,
v ktorom sú naše tváre upriamené vpred. Keď je ti ťažko, spomeň si, že to
nie je o prekážkach, ktorým sa musíš vyhýbať, ale o Bohu, ktorého
získaš, ktorý je tvojou nebeskou odmenou, pre ktorú utekáš tento náročný
a ťažký beh kresťanského života. Kresťania, pozdvihnime svoje hlavy a hľaďme
vpred na nášho Pána.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára