15 apríla, 2012

Kázeň #12: Kresťan hľadiaci vpred

List Filipanom (7) – Kresťan hľadiaci vpred (stiahnite si kázeň)


Filipanom 3:12-4:1 (čítať: Flp 3:8-4:1)

12 Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pretože si ma získal aj Kristus Ježiš. 13 Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. 14 Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi. 15 A tak všetci dokonalí majme takéto zmýšľanie! A ak o niečom zmýšľate inak, aj to vám Boh zjaví. 16 Ale k čomu sme dospeli, toho sa držme. 17 Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú tak, ako máte príklad v nás. 18 Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. 19 Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho, slávou hanba, lebo myslia iba na to, čo je pozemské. 20 Ale naša vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. 21 On mocou, ktorou si všetko môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. 4:1 Moji bratia, ktorých milujem a po ktorých túžim, ste mojou radosťou a vencom slávy, preto stojte pevne v Pánovi, milovaní!

Byť kresťanom nie je ľahké. Keď ľuďom hovoríme o Bohu, tak im často povieme, aké je úžasné a príjemné byť kresťanom. A tomu tak aj je. Ale problém je v tom, že to nie je všetko. Byť kresťanom je úžasné, ale zároveň i veľmi náročné. Myslím si, že to je skúsenosť mnohých z nás. A túto istú skúsenosť mal aj sám apoštol Pavol. Keď sme sa naposledy pozerali do listu Filipanom, tak sme tam čítali o Pavlových cieľoch. Pre vznešenosť poznania Krista Ježiša všetko pokladal za odpad, aby získal spravodlivosť skrze vieru v Krista, aby poznal Krista a moc jeho zmŕtvychvstania, aby mal účasť na jeho utrpeniach. A v dnešnom texte čítame nasledovné: Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal (v. 12).

To, čo tu vidíme je Pavol, ktorý ešte úplne nezískal to, po čom tak moc túžil – Krista. Som presvedčený o tom, že to je prípad mnohých z nás. My chceme Krista. Chceme ho poznať, chceme ho zakúšať v jeho moci vo svojich životoch. Ale keď sa na seba pozrieme, tak nevidíme nič iné, ako len túžbu, ktorá len túži po svojom naplnení.
                                                                              
Ak si predstavíme kresťanský život ako beh (ako je tomu v dnešnom texte), tak sa mi niekedy zdá, že to nie maratón, ale beh cez prekážky. Tu sa musíme vyhnúť tomuto pokušeniu, tam si musíme dávať pozor na ten hriech, hentam to nesmieme robiť, tamto zase musíme robiť a nerobíme... A zdá sa mi, že niekedy zabúdame na to, prečo vlastne bežíme. Prečo sme si vybrali túto cestu života.

Beh je bojom

Pozrime sa na to, ako Pavol riešil tento svoj problém. Pavol veľmi dobre vedel, že do dokonalosti mu toho ešte veľa chýba. No jeho riešením tejto situácie je beh: „Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal“ (v. 12). Toto sloveso „bežím“ je v gréčtine to isté sloveso, ktoré znamená „prenasledovať“. Keď Ježiš hovorí ešte neobrátenému Pavlovi: „Šavol! Šavol! Prečo ma prenasleduješ?“ (Skutky 9:4), tak používa to isté slovo, ako keď Pavol hovorí: ... ale bežím, aby som to získal. Čo to znamená?

Pavol sa snaží povedať, že beh kresťanského života nie je vychádzkou, kľudnou špacírkou. Pavol vraví, že za svojím cieľom – Kristom – máme nie len kráčať, ale utekať a to až s takým nasadením, akoby sme ho prenasledovali. Keď niekoho prenasleduješ, tak z neho nespustíš oči. Stále sa na neho dívaš a máš len jeden jediný cieľ: Získať ho! Nech to stojí, čo to stojí. Všetko ostatné je vtedy vedľajšie.

Prečo vlastne bežíme?

Avšak stáva sa nám, že z vedľajšieho urobíme hlavné a z hlavného vedľajšie. Že tieto „prekážky“ na trati sa pre nás stanú takými náročnými, že pre ne zabudneme prečo vlastne bežíme. Pavol vraví:

„Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi“ (vv. 13-14).

U Pavla vidíme, že jeho tvár je neustále upriamená dopredu. Usiluje sa o to, čo je pred ním. A vraví nám, že to, čo je pred ním je nebeská cena a tou cenou je Božie povolanie v Kristovi Ježišovi. Pochopme toto: Boh ťa k sebe povolal v Kristovi Ježišovi. Boh sa na teba pozrel a chcel ťa do svojej rodiny. Ale pre tvoj špinavý hriech ťa nemohol vpustiť do svojej prítomnosti, inak by ťa jeho prenikavá svätosť zničila. Preto vzal svojho vlastného, jediného Syna Ježiša Krista, dokonalého a svätého, a v ňom ťa k sebe povolal. Na to, aby si mohol predstúpiť pred Boha musíš byť dokonalý – a to nie si. Preto Boh dal svojho Syna, – Dokonalého – aby si sa v ňom stal dokonalým aj ty a aby si tak mohol skrze Krista predstúpiť pred Boha. „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa“ (Ján 14:6).

Boh nás k sebe povolal v Kristovi Ježišovi a to je našou nebeskou cenou. Inými slovami: našou nebeskou cenou, pre ktorú bežíme, je sám Boh. To, za čím Pavol uteká – a my spolu s ním – je Boh. On je našou cenou. On je našou odmenou. On.

Minulosť vs. Budúcnosť

Keď budem dnes hovoriť o dôležitosti budúcnosti v kresťanskom živote, tak v žiadnom prípade nechcem minimalizovať alebo umenšovať nevyčísliteľnú hodnotu minulosti, v ktorej Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy a v ktorej sme mu odovzdali svoje životy – to všetko sú udalosti minulosti. Avšak mojím dnešným cieľom je poukázať na dôležitosť toho, aby kresťan hľadel dopredu, do budúcnosti. Pre zvyšok kázne je zároveň ešte potrebné, aby som vám vysvetlil moje porozumenie ilustrácie o behu v dnešnom texte. Táto ilustrácia nie je o zachránení, ale o posvätení. Inými slovami, Pavol sa tu nehovorí o spáse bežiaceho, ale o kvalite jeho kresťanského života, ktorá je určená mierou jeho svätosti, posvätenia.

Istota behu

Tento beh nemá iba jedného víťaza, alebo iba prvých troch najrýchlejších. Nie. Víťazom je každý, kto dobehne do cieľa a každý, kto beh začal ho aj dokončí (Filipanom 1:6). Boh v cieli nečaká iba na tie najlepšie zo svojich detí, ale na všetky svoje deti.

Každý jeden kresťan je zapojený do tohto behu. Je oficiálne zapísaný a nie je nič, čo by ho z tohto behu vylúčilo, alebo diskvalifikovalo. Ani pomalé tempo, ani nízke výsledky. Naša účasť bola zaplatená Ježišovou krvou, ktorej platnosť nič nedokáže zrušiť. Preto sa nemusíme báť, že nás z pretekov vylúčia, alebo že ich nebudeme hodní. Ty si hodný týchto pretekov práve preto, lebo sám Boh ťa urobil nimi hodného.

Preto odhoďme všetky zbytočné starosti a sústreďme sa len na jedno: Získať nebeskú odmenu, totiž, získať samotného Boha. Pavol nám tu dáva jednu veľmi dôležitú radu, asi tú prakticky najdôležitejšiu radu pre náš kresťanský beh: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou (v. 13). Pozrime sa na to z blízka.

Zabúdam na...

Prečo je zabúdanie pre Pavla také dôležité? A na čo presne zabúda? Existujú dva druhy minulostí. Tie úspešné a tie menej úspešné. Sú spomienky, na ktoré veľmi radi spomíname a sú také, na ktoré by sme chceli navždy zabudnúť. O ktorých tu však Pavol hovorí? Myslím si, že o oboch. Zabúda na to, čo bolo zlé, ale aj na to, čo bolo dobré. Avšak, prečo?

...to zlé

Minulosť nás dokáže tak ľahko ničiť. I napriek tomu, že je za nami má nad nami neskutočnú moc. Možno ťa stále trápia veci, ktoré si urobil pred rokom, alebo možno včera večer. Dokonca aj dnes ráno – predtým, ako si sem prišiel. Hriechy minulosti nás dokážu paralyzovať dokonca aj v prítomnosti. Preto nám však Pavol v liste Rimanom jasne hovorí, aby každý z nás vedel, že „teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. Veď zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti.“ (Rimanom 8:1-2). Boh nám zanechal toto nádherné zasľúbenie: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ (1 Ján 1:9).

Nie je túžbou tvojho Boha, tvojho nebeského Otca, aby si žil alebo žila v pasci minulosti. Preto ti neustále – aj v tejto chvíli – ponúka krv svojho Syna, ktorá nás očisťuje od každého hriechu. Minulosť ťa už viac nemusí naháňať. Včerajší hriech už nad tebou nemusí mať žiadnu moc. Pokiaľ svoj hriech ľutuješ, vyznávaš a zanechávaš, odpustí ti všetky hriechy a očistí ťa od všetkej neprávosti. Tak sľúbil.

Keď bežíš beh svojej viery, tak pohľad dozadu ťa môže niekedy odradiť. Vidíš za sebou všetky tie popadané prekážky. Všetky tie ryhy v zemi ako si sa potkol a tvrdo dopadol na zem. Takýto pohľad do minulosti nás môže odradiť. Ak by sa Pavol celý čas pozeral na svoje farizejské obdobie, keď ničil a prenasledoval Kristovu cirkev, tak by bol svojou minulosťou tak ochromený, že by nedokázal slúžiť cirkvi a budovať ju.

...to dobré

Lenže nemyslím si, že Pavol hovoril iba o zabúdaní na zlé veci. Myslím si, že mal na mysli aj zabúdanie na dobré veci. A to by sme asi nečakali. Tak, ako nás zlá minulosť paralyzuje, tak nás dobrá minulosť oslepuje.

Možno sa vo svojom živote práve nachádzaš v úspešnom a požehnanom období. A to je úžasné. Ďakuj Bohu za to každý deň. No nespoliehaj sa na svoju úspešnú minulosť. Totižto skutočnosť, že si dokonale preskočil dvadsať prekážok ešte neznamená, že sa nemusíš potknúť na tej dvadsiatej prvej. Tak dlho sa môžeš pozerať na tých dvadsať, ktoré sú za tebou, tak dlho sa môžeš tešiť zo svojich úspechov, že si pritom neuvedomíš, že sa blíži dvadsiata prvá. A tá môže byť koncom tvojho „čistého skóre“. Možno práve preto Pavol píše Korinťanom: „A tak ten, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“ (1 Korinťanom 10:12). Ak by sa Pavol neustále pozeral dozadu, na všetky tie zbory, ktoré založil, zázraky, ktoré vykonal – tak by premeškal príležitosti prítomnosti.

Teraz sme v polovici Pavlovho návodu k tomu, ako behať beh kresťanského života: „zabúdam na to, čo je za mnou“. Pozrime sa teraz na tú druhú časť tejto rady: „...a usilujem sa o to, čo je predo mnou“.

Usilujem sa o...

Chcem, aby sme spoločne videli, že kresťanský život je zakorenený v minulosti, ale orientovaný do budúcnosti. Čo tým myslím je to, že síce tá najrozhodnejšia a najdôležitejšia udalosť tvojho života sa odohrala v minulosti, – keď si uveril – ale jej dokonalé naplnenie príde v budúcnosti. Pred Bohom stojíme v Kristovi ako dokonalí ľudia už teraz, no sami dobre vieme, že dokonalí nie sme. Zatiaľ. Ale príde deň, keď „On mocou, ktorou si všetko môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.“ (v. 21). Vtedy budeme vskutku dokonalí.

To, čo Pavlovi dodáva silu v jeho behu je predovšetkým to, čo vidí v budúcnosti. Nie je to minulosť, kde hľadá silu do svojej služby, ale budúcnosť. Prečo? Pretože...

...pri behu neide ultimátne o to, čo je za tebou, ale o to, čo je ešte pred tebou. Rozhodne je dôležité, aby bol tvoj beh čo najlepší, ale to, čo v konečnom dôsledku rozhodne o tvojej pozícii v cieľovej čiare je to, čo sa ešte len stane, čo ešte len príde.

...v čase bolesti a núdze potrebuješ motiváciu na beh a tú nenájdeš v minulosti. Pozrime sa na to takto; toto bude známe mnohým z vás. Predstav si takúto situáciu: Posledná výplata bola pred vyše tromi týždňami. Skoro všetky peniaze sa minuli na jedlo a iné nevyhnutné položky. Pomaly si zúfaš, pretože je pred tebou ešte päť dní, dokým prídu ďalšie peniaze a musíš sa nejak postarať o svoju rodinu. Povedz mi, čo ťa v tej chvíli viac povzbudí: To, že si mal peniaze pred tromi týždňami, alebo to, že dostaneš ďalšie už o pár dní?

Som presvedčený, že rovnaké je to aj so životom kresťana. To, že ti bolo dobre a že sa ti darilo pred dvoma mesiacmi ti moc nepomôže zajtra, keď ti bude ťažko a keď sa ti Boh bude zdať vzdialený. To, čo v tej chvíli potrebuješ je pohľad do budúcnosti, nie minulosti. Potrebuješ sa pozerať dopredu, tak ako Pavol, na Boha, ktorý na teba čaká. Na svoju odmenu. Keď ti je ťažko a keď nevládzeš, keď to chceš zabaliť, tak pozdvihni hlavu a pozri sa vpred – a to, čo tam uvidíš je Boh, ktorý na teba čaká s otvorenou náručou. A sľubujem ti, že ten pohľad postaví na nohy každého padlého a slabého učeníka Pána Ježiša.


Nádej je o budúcnosti

Pavol v dnešnom texte hovorí o veľa veciach, ktoré sa odohrajú v budúcnosti. Našu nebeskú odmenu (v. 14) dostaneme v plnosti až v budúcnosti. Rovnako prídeme do našej vlasti, ktorá je v nebesiach (v. 20) až v budúcnosti. A z nebies tak isto očakávame druhý budúci príchod Spasiteľa, Pána Ježiša Krista (v. 20). A aj naše ponížené telá budú premenené až v budúcnosti (v. 21). Inými slovami, nádej kresťanského života nachádza svoje najväčšie, najplnšie a najsilnejšie uskutočnenie v budúcnosti.

Alternatíva pre kresťana

Existuje iná cesta života ako tá, o ktorej som dnes hovoril? Pravdaže. Môžeme jednoducho zabudnúť na všetky zasľúbenia, ktoré nám Boh dal. Náš kresťanský život sa však premení na suché údolie, ktoré sa len-tak-tak zmôže na kúsok nádeje, že snáď ešte niekedy zaprší. Avšak Boh nás volá k tomu, aby sme dúfali. Aby sme mali nádej. Aby sme mali očakávania. A aby boli veľké. Pretože on je schopný ich naplniť.

Alternatíva pre nekresťana

Ale možno patríš medzi takých, ktorí ešte stále svoj život nevložili do Kristových rúk. Možno si to neurobil práve preto, lebo tvoja situácia je taká, že nevieš čo si máš počať. Nevieš čo bude ďalej. Nemáš nádej. Zdá sa ti, že nemáš budúcnosť. Pavol hovorí, že tí, ktorí nie sú s Kristom sú jeho nepriatelia, „ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho, slávou hanba, lebo myslia iba na to, čo je pozemské“ (vv. 20-19).

Ľudia, ktorí žijú bez Boha vo svojom živote, sú ako bežec, ktorý nemá cieľ. Ktorý iba uteká a uteká a uteká... No nikdy nedôjde svojho cieľa a nikdy neprijme svoju odmenu. Jeho údelom je prázdnota, ktorá sa jedného dňa prehĺbi na večnú a nekonečnú prázdnotu. To sa stane vtedy, keď sa jedného dňa zastaví a uvidí, že stojí pred spravodlivým Bohom, ktorý je pripravený ho súdiť. Čo mu ostane potom? Kto ho zachráni? Preto zbytočne nečakaj, pretože ani Boh už nechce zbytočne čakať. Urob krok smerom k nemu ešte dnes.

Hľaďme vpred

Život človeka má byť životom, v ktorom sú naše tváre upriamené vpred. Keď je ti ťažko, spomeň si, že to nie je o prekážkach, ktorým sa musíš vyhýbať, ale o Bohu, ktorého získaš, ktorý je tvojou nebeskou odmenou, pre ktorú utekáš tento náročný a ťažký beh kresťanského života. Kresťania, pozdvihnime svoje hlavy a hľaďme vpred na nášho Pána. 

Žiadne komentáre: